Kompenzácie cien energií (energopomoc) stáli Slovensko od roku 2022 takmer 5 miliárd eur, no spotrebu domácností neznížili ani o watt. Program Obnov dom, ktorý by presne toto docielil, mal tento rok jedinú výzvu a tá sa vyčerpala za necelú hodinu. Katarína Nikodemová z platformy Budovy pre budúcnosť varuje, že s rovnakými neobnovenými domami tak budeme budúci rok začínať odznova. Dá sa na to pritom ísť aj inak, pričom pre príklad netreba chodiť ďaleko. Jej odporúčania zhrnul portál euBrief.
Štát len za rok 2023 minul na dotovanie cien energií 2,9 miliardy eur, za roky 2022 až 2024 spolu viac ako 4 miliardy a ku koncu tohto roka sa celkový účet blíži k 5 miliardám eur. Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť, preto tvrdí, že namiesto otázky, kde ešte škrtať, by sme sa mali pýtať, kam tie peniaze vlastne odišli a čo sme za ne mohli mať.
Peniaze sa vraj jednoducho minuli. Energopomoc je podľa nej zo svojej podstaty výdavok, ktorý každý rok „zhorí“, a v januári začíname od nuly s tými istými neobnovenými budovami, rovnako vysokou spotrebou a takmer istotou, že účty budeme musieť dotovať znova. Väčšina ľudí pritom vraj veľmi dobre vie, že najviac spoľahlivou ochranou pred drahými energiami je dom, ktorý jednoducho spotrebuje menej. A do istej miery to potvrdzujú aj čísla Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tá vyčíslila náklady na kompenzácie za rok 2023 na takmer 3 miliardy eur a za rok 2024 na niečo vyše 1 miliardy eur. Už vieme, že dotovanie cien energií bude pokračovať aj v budúcom roku, a to plošným modelom.
17-tisíc záujemcov na 5-tisíc miest
Opačný prístup, teda investovať do toho, aby domy potrebovali menej energie, má na Slovensku podobu programu Obnov dom. Tento rok v ňom však štát otvoril len jednu výzvu. Registrovalo sa do nej približne 17-tisíc žiadateľov, no kapacita stačila len na 5-tisíc z nich. A naplnila sa 45 minút po spustení. Dopyt teda ponuku prevýšil zhruba 3,5-násobne. Nikodemová hovorí, že z obnovy domov, ktorá mala byť hlavným systémovým nástrojom proti vysokým účtom, sa tak stala nevyspytateľná lotéria.
Letná výzva niesla názov Obnov dom mini+ a bola určená domácnostiam s nižšími príjmami, ktoré ohrozuje energetická chudoba. Jedna domácnosť mohla získať až 11-tisíc eur. Celý balík má z Modernizačného fondu k dispozícii 186 miliónov eur na dva roky, s cieľom obnoviť viac ako 16-tisíc domov. Podľa údajov Slovenskej agentúry životného prostredia sa prihlásilo presne 17 488 majiteľov domov.
Ďalšie kolo malo prísť v septembri. Namiesto toho ho štát odložil až na január 2027, takže ho prakticky na pol roka vypol, aj keď záujem domácností násobne prevyšuje ponuku. Podľa Nikodemovej to nie je systémová podpora obnovy, ale skôr lotéria s obmedzeným počtom žrebov, ktorá sa hrá raz ročne. Pre férovosť však dodáva, že od spustenia programu v roku 2022 Slovensko podporilo približne 28-tisíc domov sumou zhruba 500 miliónov eur. Schéma teda potenciál má, len jej chýba systematické riadenie.
Potenciálny dopyt je pritom oveľa väčší, než ukázala letná registrácia. Podľa prieskumu agentúry Focus by o príspevok na obnovu domu stálo približne 170-tisíc domácností a ďalších 490-tisíc o ňom uvažuje. Nikodemová v tejto súvislosti upozorňovala, že domácnosti aj stavebné firmy potrebujú mať istotu, že podpora, ktorú štát oznámi, bude aj naozaj k dispozícii.
Česko má takúto podporu nepretržite
Tým môžeme premostiť k príkladu, ako to môže fungovať, keď sa spravia tie správne rozhodnutia. V susednom Česku beží dotačný program na energeticky úsporné renovácie rodinných a bytových domov už od roku 2009, od roku 2014 v upravenej podobe ako Nová zelená úsporám. Len od roku 2021 v ňom schválili vyše 400-tisíc žiadostí a na podporu vyčlenili viac ako 100 miliárd korún (približne 4,1 miliardy eur). Podporené opatrenia majú ušetriť až 2,4 milióna ton oxidu uhličitého ročne, čo zodpovedá zhruba 2,5 precentám všetkých emisií krajiny. Počet žiadostí sa rovná približne pätine z celkového počtu asi 2 miliónov rodinných domov v Česku.
Nejde o peniaze, ktoré sa minú, a problém sa o rok vráti. Ide o investíciu, ktorá šetrí energiu, a teda aj peniaze domácností a štátu, a to každý rok, kým budova stojí.
Česko navyše tento rok pridalo ďalší nástroj. Banky a stavebné sporiteľne môžu domácnostiam poskytovať bezúročné úvery na renovácie v objeme až 50 miliárd korún (približne 2 miliardy eur), a to do konca októbra 2029, prípadne do vyčerpania dostupných prostriedkov. Na rodinný dom si možno požičať až 2 milióny korún (približne 82-tisíc eur), na byt v bytovom dome do 750-tisíc korún (približne 31-tisíc eur). Úroky a náklady na financovanie za domácnosti zaplatí štát, čo ho podľa odhadov vyjde na približne 16 miliárd korún (asi 656 miliónov eur) rozložených na 5 až 20 rokov.
Banky začali úvery poskytovať v septembri a do polovice mesiaca minister schválil prvých 860 žiadostí. Záujemcov bolo vyše 2 000 a žiadali spolu viac ako 5 miliárd korún (asi 205 miliónov eur). Domácnosti s nižšími príjmami môžu cez podprogram NZÚ Light dostať priamu dotáciu až do 400-tisíc korún (približne 16-tisíc eur).
Platíme za následok
Pomoc s cenami energií mala byť podľa Nikodemovej a ďalších expertov mimoriadnou, krátkodobou a adresnou reakciou na energetickú krízu. Postupom času sa z nej však stal akýsi štandard, hoci sama osebe nezníži spotrebu. Budovy, ktoré dnes míňajú veľa energie, ju budú bez obnovy toľko míňať aj o rok či o desať rokov. Kompenzujeme teda dôsledok problému, zatiaľ čo jeho príčinu nechávame bokom. Popri tom máme dotačnú schému, ktorá dopyt domácností pokryje na pár desiatok minút v roku.
Ako sme spomenuli, na kompenzácie odišlo takmer 5 miliárd eur, na Obnov dom za štyri roky približne pol miliardy, teda zhruba desatina. Pri priemere okolo 17 900 eur na jeden podporený dom by suma vynaložená na energopomoc v hrubom prepočte stačila na podporu rádovo 280-tisíc domov. Ide samozrejme len o ilustráciu, keďže podmienky a výška príspevkov sa medzi výzvami líšili, no určitú predstavu to predsa len ponúka.
