Keď politici chcú upokojiť obavy verejnosti z rastúceho štátneho dlhu, radi nám pripomínajú, že Taliansko či Grécko dlhujú oveľa viac. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na to odpovedá blogom s celkom výstižným názvom. Na šiestich dôvodoch vysvetľuje, prečo je slovenský dlh nad 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP) vážny problém, aj keď v európskom porovnaní nevyzerá extrémne.
Blog „Čože je to šesťdesiatka?!“ je podpísaný priamo členom rady Martinom Šusterom. Reaguje na čoraz častejší argument politikov, podľa ktorých sa netreba znepokojovať, keďže iné krajiny majú dlh na úrovni 90 či dokonca 130 percent HDP. Hrubý dlh Slovenska pritom na konci roka 2025 podľa Štatistického úradu dosiahol 83,96 miliardy eur, čo je 61,39 percenta HDP. Deficit verejných financií bol 6,09 miliardy eur, teda 4,45 percenta HDP.
Nerozhoduje len výška, ale aj tempo
Prvý dôvod je podľa rady najdôležitejší. Oveľa viac ako súčasná výška dlhu záleží na tom, ako rýchlo rastie. Deficity sú nastavené na približne 5 percent HDP, čo každý rok pridá zhruba 8 až 10 miliárd eur dlhu. Ak sa nič nezmení, dlh sa podľa RRZ do konca tejto dekády priblíži k 75 percentám HDP a okolo roku 2038 dosiahne 100 percent HDP. Rýchlo pritom rastú aj úroky. V roku 2021 stáli štát niečo vyše miliardy eur, minulý rok už viac ako dve miliardy a o štyri roky by mali presiahnuť 4 miliardy eur.
Aktuálny návrh rozpočtu pritom túto trajektóriu nemení. Vláda pre rok 2027 plánuje deficit 4,94 percenta HDP. Aby sa dlh len zastavil, stačil by podľa rady deficit 2,5 percenta HDP, teda o 3,7 miliardy eur nižší. Hrubý dlh by tak v roku 2029 dosiahol takmer 72 percent HDP. Republiková únia zamestnávateľov odhaduje, že dlh stúpne z približne 100 miliárd eur v roku 2026 na asi 118 miliárd v roku 2029, a úroky z neho budú v roku 2027 stáť 2,72 miliardy eur. V prepočte to znamená, že len na úroky by štát v roku 2027 minul približne 7,5 milióna eur každý jeden deň. Celý plánovaný deficit vo výške asi 7,4 miliardy eur predstavuje zhruba 20 miliónov eur nového dlhu každý deň.
Iní dlh znižujú, my ho zvyšujeme
Krajiny eurozóny s dlhom nad 60 percent HDP ho podľa RRZ v posledných rokoch znižujú. Grécko o približne 60 percentuálnych bodov, Taliansko a Španielsko takmer o 20 bodov. Klesol aj v Belgicku, Francúzsku a Nemecku. Jedinou ďalšou krajinou, kde ešte rastie, je Fínsko. To má však slabý rast, veľké výdavky na obranu a každý rok investuje viac ako 3 percentá HDP do dôchodkových fondov. Rada pripomína, že fínska ekonomika od roku 2021 vzrástla kumulatívne len o 1 percento.
Bezpečná hranica je nižšie
Tretím dôvodom je, že pre Slovensko je bezpečná hranica dlhu nižšia ako pre veľké ekonomiky. Podľa RRZ je to do 50 percent HDP, zatiaľ čo mnoho štúdií uvádza bezpečné pásmo medzi 35 až 55 percentami HDP. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje horný limit 50 percent HDP a za optimálnu úroveň považuje dlh pod 40 percent HDP. Pri dnešnej úrovni 61,4 percenta je teda Slovensko zhruba 11,4 percentuálneho bodu nad ústavným limitom. V prepočte na HDP roku 2025 to zodpovedá približne 15,6 miliardy eur.
Dlh je preto podľa rady v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy. Vláda by tak mala parlamentu predložiť na roky 2027 až 2029 vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Táto povinnosť platí prvýkrát po tom, ako uplynula 24-mesačná výnimka. Vláda tvrdí, že sa na ňu vzťahuje iná výnimka, pretože výdavky súvisiace s medzinárodnými zmluvami v roku 2025 presiahli 3 percenta HDP.
To však podľa RRZ nie je preukázané. K návrhu rozpočtu na nasledujúci rok uviedla, že dlh nestabilizuje, nie je v súlade s ústavným zákonom a veľmi pravdepodobne ani s ústavným princípom dlhodobej udržateľnosti. Ministerstvo financií pritom tvrdí, že rozpočet plne spĺňa európske fiškálne pravidlá.
Taliansko nie je najlepší vzor
Po štvrté tu máme riziko bankrotu. Pravdepodobnosť nevyhnutného bankrotu je pri súčasnom dlhu Slovenska asi 12 percent. Pri dlhu na úrovni Talianska teda okolo 130 percent HDP, by riziko stúplo na viac ako 75 percent. Práve táto krajina sa pritom často spomína ako príklad, že krajina môže fungovať aj s vysokým dlhom.
Je tu ale dôležitý rozdiel, a to v tom, že taliansko síce drží dlh nad 130 percent HDP už takmer 15 rokov, no dosahuje to vďaka primárnym prebytkom, teda hospodári bez započítania úrokov v pluse, a to pri priemernom raste len 0,6 percenta ročne. To je asi štvrtina slovenského tempa. My máme naopak každý rok primárny deficit približne 3 percentá HDP.
Starneme a chýba nám rezerva
Piatym dôvodom na obavy je starnutie obyvateľstva. Z pracovného veku každý rok odchádzajú tisíce ľudí a čoskoro to budú desaťtisíce. Výdavky na dôchodky, zdravotníctvo aj sociálnu starostlivosť pritom rastú. Podľa RRZ by preto bolo na mieste, keby už teraz začneme budovať rezervy namiesto toho, aby sme sa ďalej zadlžovali. Podľa jej správy o dlhodobej udržateľnosti z apríla dosahuje takzvaná medzera udržateľnosti 5,5 percenta HDP, teda približne 7,9 miliardy eur, čo je pásmo vysokého rizika. Výdavky citlivé na starnutie k tomu prispievajú 2,5 percentuálneho bodu.
Posledným, šiestym dôvodom je vyčerpaný fiškálny priestor. Každá veľká kríza za posledné dve desaťročia stála viac ako 10 percent HDP. Spomenúť si môžeme na prísne opatrenia z čias pandémie, ako kurzarbeit, odklad splátok hypoték, pomoc s nájmami, náhradu príjmu pre živnostníkov či predĺženú podporu v nezamestnanosti. Na niečo také pri ďalšej kríze momentálne nemáme rezervy.
Hoci teda nemáme tak obrovský dlh ako Taliansko, tieto krajiny ho postupom času skôr znižujú, Slovensko naopak. Rozpočet na rok 2027 už bol schválený, no zatiaľ len vládou. Posledné slovo má parlament, takže ešte je tu šanca, že sa dočkáme nejakých tých zmien k lepšiemu.
