Vláda schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029. Štát má budúci rok minúť o 7,443 miliardy eur viac, ako vyberie, čo zodpovedá deficitu 4,94 % HDP. Ministerstvo financií počíta s tým, že v ďalších rokoch bude schodok klesať. Bez dodatočných úsporných opatrení však bude naopak ďalej rásť. Návrh teraz čaká na schválenie v Národnej rade SR.
Príjmy 63 miliárd, výdavky takmer 71 miliárd
Podľa schváleného návrhu by mali príjmy verejnej správy v roku 2027 dosiahnuť 63,343 miliardy eur. Výdavky sú naplánované na 70,786 miliardy eur. Rozdiel medzi nimi predstavuje spomínaný deficit 7,443 miliardy eur, teda 4,94 % HDP.
Budúcoročný schodok tým pádom bude vyšší ako ten tohtoročný. Rozpočet na rok 2026 pôvodne počítal s deficitom 4,1 % HDP, aktuálny odhad je však 4,37 % HDP.
Okrem celej verejnej správy návrh obsahuje aj samotný štátny rozpočet. Ten počíta na rok 2027 s príjmami 27,911 miliardy eur a výdavkami 35,666 miliardy eur. Štát by tak hospodáril so schodkom 7,754 miliardy eur.
Prečo sú tu dve rôzne čísla? Z toho dôvodu, že štátny rozpočet je len jednou časťou verejných financií. Verejná správa zahŕňa okrem neho aj ďalšie subjekty, napríklad obce a samosprávne kraje, Sociálnu poisťovňu či zdravotné poisťovne. Ich hospodárenie môže výsledok celej verejnej správy zlepšiť alebo zhoršiť. Preto je deficit štátneho rozpočtu odlišný od deficitu verejnej správy, ktorý sa sleduje v pomere k HDP a podľa ktorého sa hodnotí stav verejných financií.
Deficit bude klesať len s úsporami
Ministerstvo financií plánuje, že deficit bude v nasledujúcich rokoch postupne klesať. V roku 2028 by mal dosiahnuť 4,5 % HDP a v roku 2029 už 4 % HDP.
Takýto vývoj však nepríde sám od seba. Podľa ministerstva bude pri súčasnom nastavení rozpočtu potrebné prijať konsolidačné opatrenia vo výške 0,8 % HDP v roku 2028 a 1,4 % HDP v roku 2029. Ak by vláda žiadne ďalšie úspory neprijala, schodok by namiesto poklesu rástol, a to na 5,26 % HDP v roku 2028 a 5,41 % HDP v roku 2029.
Inými slovami, rozdiel medzi plánom a vývojom bez ďalších opatrení je v roku 2029 takmer 1,5 percentuálneho bodu HDP. Pri súčasnej veľkosti ekonomiky ide o sumu v rádovo miliardách eur ročne. O tom, odkiaľ tieto peniaze prídu, teda či z vyšších daní, nižších výdavkov alebo kombinácie oboch, návrh rozpočtu zatiaľ konkrétne nehovorí.
Dlh sa zastaví až pri deficite pod 3 %
S deficitmi úzko súvisí aj verejný dlh. Ministerstvo priznáva, že zastaviť jeho rast nebude možné v rámci jedného volebného obdobia, a to pre náročné hospodárske podmienky. Konsolidácia podľa rezortu rast dlhu síce spomaľuje, no aby sa úplne zastavil, musel by celkový schodok klesnúť hlboko pod 3 % HDP.
Ak vláda splní rozpočtové ciele, vrátane dodatočnej konsolidácie po roku 2027, hrubý dlh by mal na konci rozpočtového obdobia, teda v roku 2029, dosiahnuť 69,6 % HDP. Bez ďalšieho ozdravovania verejných financií by podľa ministerstva prekročil hranicu 70 % HDP.
Pre porovnanie, Európska únia má pre členské štáty stanovené referenčné hodnoty, a síce deficit do 3 % HDP a verejný dlh do 60 % HDP, o čom sme vás informovali v samostantom článku. Slovensko teda už je pri nadmernom deficite, Rada EÚ mu ho v januári minulého roku oficiálne odporučila odstrániť. Podľa návrhu rozpočtu sa však deficit pod 3 % HDP do roku 2029 nedostane.
Kam pôjdu peniaze
Rozpočet počíta aj s niekoľkými konkrétnymi výdavkami, ktoré sa dotknú domácností. Dostaneme pomoc s drahými energiami, na čo vláda vyčlenila 250 miliónov eur. V kapitole ministerstva pôdohospodárstva je tiež 100 miliónov eur na opatrenia proti suchu, na zadržiavanie vody v krajine a na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny.
Výdavky sa potom dotknú aj sociálnej oblasti. Na pripravované legislatívne zmeny počíta rozpočet so sumou 482 miliónov eur. Podľa ministerstva financií ide najmä o príspevok na pomoc pri odkázanosti a o reformu sociálnych služieb. Z tejto sumy sa majú pokryť aj jednorazové formy pomoci, napríklad zvýšený príspevok pre prvákov a príspevok pri narodení dieťaťa.
Ako sme spomenuli, rozpočet ešte musí prerokovať a schváliť Národná rada SR. Podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov koalície by sa tak mohlo stať už na prebiehajúcej schôdzi parlamentu, prípadne na mimoriadnom rokovaní.
