Slovensko má za sebou niekoľko veľkých konsolidačných balíčkov, verejné financie sa však napriek tomu výrazne nevzďaľujú od vysokých deficitov. Vláda totiž pred pár dňami schválila návrh rozpočtu na rok 2027, ktorý počíta s ďalším miliardovým schodkom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pritom upozorňuje, že podľa súčasného plánu bude verejný dlh ďalej rásť a na konci desaťročia sa môže priblížiť k 72 percentám HDP.
Vláda schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 začiatkom októbra. V budúcom roku počíta s deficitom na úrovni 4,94 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,4 miliardy eur. V roku 2026 pritom štát očakáva schodok približne 4,4 percenta HDP, teda 6,3 miliardy eur. To znamená, že deficit sa tak má napriek predchádzajúcej konsolidácii opäť zvýšiť.
Dlh má rásť až k 72 percentám HDP
Podľa vládneho návrhu má hrubý verejný dlh vzrásť zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 71,8 percenta v roku 2029. Ak by vláda prijala ďalšie opatrenia, ktoré však v samotnom rozpočte zatiaľ nie sú, mohol by dlh dosiahnuť 69,6 percenta HDP. Rozdiel je však výrazný aj pri porovnaní s dlhovou brzdou. Jej horná hranica bude od roku 2027 totiž na úrovni 50 percent HDP. RRZ preto tvrdí, že návrh nezabezpečuje stabilizáciu dlhu a podľa jej hodnotenia nie je v súlade s požiadavkami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Ešte v roku 2024 pritom vláda pre rok 2027 počítala s deficitom vo výške troch percent HDP. Cieľ 4,94 percenta, ktorý predostrela v najnovšom rozpočte je tak približne o tri miliardy eur horší. Oproti plánom z apríla 2026 sa deficit zhoršil o ďalších 1,1 miliardy eur, hoci prognóza daňových a odvodových príjmov sa medzičasom zlepšila. Výrazne sa zmenil aj priestor na míňanie. Podľa RRZ je výdavkový limit na rok 2027 v aktuálnom návrhu približne o 2,6 miliardy eur vyšší než limit, ktorý na rovnaký rok schválil parlament koncom minulého roka. Deficit sa tým de facto vráti približne na úroveň zo začiatku súčasného volebného obdobia.
Čistý dlh má narásť o 30 miliárd eur
Čistý dlh má podľa RRZ počas súčasného volebného obdobia narásť približne o 30 miliárd eur. Tempo rastu má byť v porovnaní s krízovými rokmi 2020 až 2023 zhruba dvojnásobné, pričom podobný nárast Slovensko zaznamenalo naposledy počas globálnej finančnej krízy. RRZ zároveň upozorňuje, že na stabilizáciu dlhu by bolo potrebné dostať deficit približne k 2,5 percenta HDP, čo je asi o 3,7 miliardy eur menej, než s čím počíta rozpočet na rok 2027. Problémom je aj to, že ciele na roky 2028 a 2029 zatiaľ nie sú kryté konkrétnymi opatreniami v objeme 1,2 a 2,3 miliardy eur.
Ministerstvo financií naopak tvrdí, že rozpočet rešpektuje fiškálne pravidlá EÚ a vzniká v nepriaznivom externom prostredí. Počíta so zachovaním 13. dôchodkov, energopomoci aj ďalších sociálnych benefitov. Viac peňazí má ísť aj do zdravotníctva, sociálnej oblasti, dopravy a školstva, pričom len samotná energopomoc má stáť 250 miliónov eur. Tá, mimochodom, už nemá byť adresná, ale plošná, čo znamená, že ju dostanú aj mimoriadne bonitní ľudia. Rozpočet ešte nie je definitívny. Vláda si ho síce schválila 5. októbra, no v najbližších dňoch sa ním bude zaoberať Národná rada SR. Až parlament rozhodne o jeho konečnej podobe.
