Ani tri konsolidačné balíky zatiaľ nestačili na to, aby sa verejné financie dostali do zdravého stavu. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v hodnotení prvého polroka upozorňuje, že dlh ďalej rastie a jeho splácanie je čoraz drahšie. Najväčšie diery sú stále v dôchodkoch a v zdravotníctve.
Napriek trom kolám konsolidácie sa teda ozdravenie verejných financií zatiaľ nedostavilo. Ekonomiku podľa kontrolórov brzdí predovšetkým výrazný pokles súkromných investícií. Pridávajú sa k tomu aj vonkajšie vplyvy, od vojny na Ukrajine cez vojnu na Blízkom východe až po celkovú neistotu na svetových trhoch. Hrubý dlh verejnej správy sa tak môže na konci tohto roka vyšplhať až na 63,7 percenta HDP, čo by bolo zhruba 92 miliárd eur.
Na konci roka 2025 sa podľa NKÚ dlh pohyboval tesne pod hranicou 84 miliárd eur a dosahoval 61,4 percenta HDP. Na jedného obyvateľa vtedy pripadalo viac ako 15 500 eur. Samotná ekonomika pritom vlani rástla reálne iba o 0,8 percenta, čo bolo najpomalšie tempo za posledné tri roky. Šéf NKÚ Ľubomír Andrassy upozorňuje, že dlh sa aj napriek snahe šetriť nebezpečne približuje k 90 miliardám eur. Ak by ste túto sumu rovnomerne rozdelili medzi všetkých obyvateľov Slovenska, od novorodencov až po najstarších seniorov, na každého by pripadlo približne 16 700 eur. A prepočet to nie je úplne odveci. Štát totiž nemá vlastné peniaze, takže každé euro, ktoré si požičia, nakoniec zaplatia bežní ľudia.
Vyhliadky na tento rok pritom nie sú oveľa lepšie. NKÚ vo svojej správe počíta so schodkom verejných financií na úrovni 4,4 percenta HDP, kým rozpočet rátal s výsledkom 4,1 percenta. Odhad rastu ekonomiky sa v lete znížil z 1 percenta na 0,8 percenta. Pomalý rast je pritom pre dlh dvojnásobne zlý, nakoľko pri slabšom HDP sa zhoršuje aj pomer dlhu k výkonu ekonomiky.
Len úroky a obsluha dlhu stoja vyše miliardy
Keďže dlh rastie, čoraz viac peňazí ide na jeho obsluhu. Za prvých šesť mesiacov roka to bolo vyše 1,4 miliardy eur, teda o 390 miliónov eur viac ako v rovnakom období minulého roka. V prepočte je to nárast o asi 37 percent. Sú to pritom presne tie peniaze, ktoré štát nemôže použiť na školy, nemocnice či cesty, respektíve oblasti, ktoré si už veľmi dlho pýtajú riadne dotácie.
Na strane príjmov to vyzerá o niečo lepšie, keďže tie medziročne stúpli o 6,8 percenta, no ani to nestačí. Viac by pomohla silnejšia spotreba domácností a mierne vyššie mzdy, ktoré by sa prejavili v lepšom výbere dane z pridanej hodnoty (DPH). Odhad príjmov z DPH sa oproti februáru zvýšil o 128 miliónov eur, kým odhad výnosu transakčnej dane naopak klesol o 27 miliónov eur. Transakčná daň pritom zaostávala už vlani, keď priniesla o 168 miliónov eur menej, ako sa plánovalo.
Preto sa diskutovali o tom, že sa od budúceho roka zruší. Sám premiér Robert Fico to oznámil na sociálnych sieťach, keď vraj dal pokyn ministrovi financií, aby začal pracovať na úprave legislatívy. Napokon sa tak ale nestane. Transakčná daň je vraj nevyhnutná pre ďalšiu konsolidáciu, a tak tu s nami ešte zostane. Dokonca je aj zahrnutá v už schválenom rozpočte na rok 2027. Skončiť by po novom mala až v roku 2028.
Práve slabá efektivita v rámci daní je pritom niečo, čo kontrolóri považujú za jedno z najväčších rizík. Úrady si podľa nich vôbec nevyhodnocujú, aké dopady majú nové opatrenia, či už ide o transakčnú daň, alebo o celkovo vyššie zdanenie práce. Hospodárstvu navyše môžu ďalej škodiť rastúce ceny energií, drahšie pohonné hmoty a demografická kríza. Práve demografická kríza je najväčším rizikom z dlhodobého hľadiska. Mladí ľudia odchádzajú do zahraničia, mladšie ročníky sú populačne slabšie. Hrozí, že na dôchodky čoskoro nebude mať kto robiť.
Práve dôchodky sú pritom oblasť, ktoré stoja najväčšiu časť verejných peňazí. Sociálna poisťovňa na dôchodkových dávkach vyplatila za prvý polrok viac ako 6,1 miliardy eur, čo je medziročne o 3,7 percenta viac. Až 82 percent tejto sumy, teda zhruba 5 miliárd eur, išlo na starobné a predčasné starobné dôchodky. Druhou najväčšou položkou boli invalidné dôchodky. Výdavky na predčasné starobné dôchodky síce dosiahli len približne 65 percent minuloročnej úrovne, no to nestačí na kompenzáciu tých ostatných, ktoré rástli.
Zdravotníctvo dlží 2,4 miliardy
Samostatnou, a dá sa povedať už tradičnou, kapitolou je zdravotníctvo. NKÚ upozorňuje poslancov aj ministerstvo zdravotníctva, že záväzky v rezorte dosiahli na začiatku roka 2,4 miliardy eur. Z toho 1,4 miliardy eur, teda takmer 60 percent, pripadá na 13 najväčších verejných univerzitných a fakultných nemocníc. Samotné nemocnice dlhujú Sociálnej poisťovni viac ako pol miliardy eur.
Problém je aj v tom, že ministerstvo ako hlavný správca zatiaľ nemá k dispozícii overené údaje za prvý polrok. Nedávno sa totiž zmenil systém, akým nemocnice vykazujú svoje hospodárske výsledky, a presné čísla mali byť známe až koncom septembra. Podľa Andrassyho tieto údaje celkom jasne ukazujú, že riadenie financií v zdravotníctve má vážne trhliny, a to napriek tomu, že naň všetci spolu prispievame sumou 10 miliárd eur ročne.
