Platy ľudí v štátnej a verejnej službe sa opäť dostali do centra pozornosti. Na rokovaní tripartity sa zástupcovia vlády, zamestnávateľov a odborov dohodli na vzniku špecializovanej pracovnej skupiny, ktorá sa pustí do prípravy nového systému platových tabuliek. Podľa ministra práce Erika Tomáša už Úrad vlády disponuje konkrétnym návrhom, ako celý zastaraný model nastaviť nanovo a férovejšie.
Odborári na zmenu platových taríf tlačia dlhodobo a čoraz hlasnejšie. Priepasť medzi garantovanými tabuľkami a minimálnou mzdou, ktorá na budúci rok stúpne na úroveň 972 eur, sa totiž stále zväčšuje. Veľká časť zamestnancov, ktorí pracujú pre štát či samosprávy, má základný tabuľkový plat výrazne nižší než túto zákonnú hranicu, informuje STVR.
Hoci minister práce pripomína, že zamestnanci o peniaze neprídu, pretože inštitúcie majú zo zákona povinnosť uhradiť doplatok do minimálnej mzdy, zástupcovia zamestnancov s týmto postupom skôr nesúhlasia. Peter Jakubík, predseda Odborového zväzu polície, upozorňuje, že rozdiel sa často umelo dorovnáva osobným príplatkom, čo vlastne popiera jeho pôvodný zmysel. Osobný príplatok má totiž slúžiť ako motivačná odmena za dobrý výkon, nie ako nástroj na kompenzovanie nízkeho základu.
Pod hranicou minimálnej mzdy
Situácia dospela do bodu, kedy sa tabuľky prestávajú vyplácať aj dlhoročným pracovníkom. Policajní odborári nedávno varovali, že po plánovanom zvýšení minimálnej mzdy sa pod jej úroveň prepadne približne polovica všetkých policajných taríf. Podobný problém trápi aj sociálne služby a zdravotníctvo, kde tabuľky nepokrývajú ani desiatky rokov tvrdej práce.
Veronika Rusnáková, riaditeľka Domova dôchodcov Nezábudka vo Fiľakove, ponúka aj praktický príklad, kedy opatrovateľke zostane na účte v čistom okolo 800 eur. Dĺžka odpracovaných rokov pritom nehrá žiadnu úlohu. Ani v prípade, že má pracovníčka za sebou 40 rokov praxe, jej tabuľkový základ neprekročí minimálnu mzdu. Podľa odborárov by sa pritom zamestnanci mali od minimálnej mzdy práveže vzďaľovať, nie sa k nej približovať.
Prázdna štátna kasa
Ďalším smutným faktom je, že riešenie je nateraz skôr v nedohľadne. Úrad vlády vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že konsolidácia verejných financií mu zviazala ruky, teda že štátny rozpočet nedokáže okamžite a plošne zmeniť tarify. Vzniknutá pracovná skupina síce začne prerokúvať pripravené riešenie, no na skutočné prepisovanie čísel tak skoro nedôjde. Je teda dosť možné, že celá reforma napokon skončí v rukách ďalšej vlády.
Dôvodom sú najmä obrovské finančné nároky na štátnu pokladnicu. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová vyčíslila, že predbežný dopad nového nastavenia tabuliek pre štátnu aj verejnú službu sa blíži k 3 miliardám eur. Odborári pritom upozorňujú, že odkladanie reformy problém len prehlbuje. Každý ďalší rok čakania vraj znamená pre štátny rozpočet len vyššie a vyššie náklady v budúcnosti.
Minimálna mzda pôjde hore
Ako bolo spomenuté, minimálna mzda od januára 2027 stúpne na 972 eur. Ide o sumu, ktorú vyčíslil zákonný automat. Samozrejme, priamo ovplyvní hlavne tých, ktorí pracujú za takzvanú minimálku. V skutočnosti však ale tento posun pocíti oveľa viac ľudí, vrátane tých, ktorí pracujú v noci, cez víkendy a počas sviatkov. Za prácu v týchto časoch sa totiž určujú príplatky, ktoré sú naviazané práve na minimálnu mzdu.
Týmto zamestnancom tak stúpne garantovaný hodinový, a teda aj mesačný príjem. Polepšia si však aj pracovníci zaradení do vyšších stupňov náročnosti práce podľa Zákonníka práce, keďže ich minimálne mzdové nároky sa odvíjajú ako násobok základnej minimálnej mzdy.
Lepšie odmeňovaná práca v neštandardných hodinách prospeje hlavne pekárom, zamestnancom v priemyselnej výrobe na trojzmenné prevádzky, pracovníkom v logistických skladoch, zamestnancom v gastre, hotelierstve, maloobchode, ako aj zdravotníkom, opatrovateľom či pracovníkom strážnych a bezpečnostných služieb.
Erik Tomáš pritom očakáva, že v roku 2028 by mohla minimálna mzda na Slovensku konečne prekonať hranicu 1 000 eur. Konkrétne by sa mala vyšplhať na 1 014 eur. To ale zatiaľ nie je isté.
