Európa sa už zjavne nechce slepo spoliehať na softvér amerických gigantov. Najnovším príkladom tohto zaujímavého trendu je Švajčiarsko, kde sa hneď dve kľúčové zložky štátu rozhodli opustiť balík Microsoft 365. Nahrádzajú ho platformou s otvoreným zdrojovým kódom, ktorá nesie názov openDesk.
Švajčiari sa tak pridávajú k ďalším európskym štátom, ako sú Rakúsko, Francúzsko, Nemecko či Írsko. Tieto krajiny už nejaký čas priebežne nahrádzajú produkty od Microsoftu otvorenými kancelárskymi balíkmi, zatiaľ čo Windows nahrádzajú Linuxom.
Konkrétne na švajčiaskom prístupe je však zaujímavé to, že štát na túto zmenu netlačí plošne a naraz. Kým bežní civilní úradníci volia pomalú, teda opatrnejšiu cestu, vojenskí kybernetickí špecialisti postupujú vpred mimoriadnym tempom. Práve pri práci s tými najcitlivejšími informáciami sa totiž ukazuje, prečo je závislosť na amerických cloudových službách z dlhodobého hľadiska neudržateľná, píše ZDNET.
Citlivé oblasti majú prísne termíny
Zatiaľ čo bežné ministerstvá majú na zmenu roky, armádne kybernetické veliteľstvo a jednotka pre kybernetické a elektromagnetické operácie zvolili úplne iný prístup. Všetci zamestnanci týchto dvoch útvarov musia prejsť na európsku alternatívu, teda openDesk, už do októbra.
Dôvodom tohto zhonu je fakt, že cloudový model, na ktorom stojí Microsoft 365, sa nezlučuje s prísnymi vojenskými požiadavkami. Armáda jednoducho vyžaduje stopercentnú dôvernosť, dostupnosť a neporušenosť svojich dát, čo Microsoft pri konkrétnych službách nedokáže garantovať.
Za tým všetkým sa skrýva nedôvera voči americkým poskytovateľom cloudových služieb, ktorú ešte viac prehlbuje americká legislatíva. Vojenskí predstavitelia sa obávajú najmä amerického zákona známeho ako CLOUD Act. Tento predpis totiž dáva americkým orgánom činným v trestnom konaní právomoc, vďaka ktorej môžu donútiť technologické firmy so sídlom v USA, aby im odovzdali elektronické dáta svojich klientov.
Čo je najhoršie, tento zákon platí bez ohľadu na to, či sú tieto citlivé údaje fyzicky uložené v Spojených štátoch, alebo na serveroch niekde v Európe.
Pochopiteľne, pre vojenskú organizáciu, ktorá denne pracuje s prísne tajnými informáciami, je niečo také za čiarou. Podobný názor má aj švajčiarska technologická novinárka Adrienne Fichter. Podľa jej slov drží aktuálna americká administratíva všetky svoje technologické firmy na veľmi krátkej vôdzke. Upozorňuje na to, že tieto firmy musia na príkaz Washingtonu odovzdávať dáta, alebo naopak vypínať svoje služby.
Novinku testujú paralelne
Civilná časť štátnej správy postupuje o čosi konzervatívnejšie. Švajčiarske federálne kancelárstvo si najprv dalo vypracovať dôkladnú štúdiu uskutočniteľnosti. Tá potvrdila, že kancelársky balík, ktorý funguje priamo v internetovom prehliadači a využíva otvorený kód, bez problémov zvládne všetky základné administratívne úlohy. Vláda preto začala nasadzovať túto nezávislú platformu tak, aby zatiaľ fungovala súbežne s ekosystémom Microsoft 365.
Plán civilných úradov je nastavený tak, že do konca budúceho roka by mal nový systém obsluhovať približne 3-tisíc vybraných zamestnancov, ktorí majú na starosti kľúčové procesy naprieč rôznymi federálnymi ministerstvami. Celkový počet štátnych úradníkov sa pritom pohybuje na úrovni 47-tisíc.
Švajčiarska vláda na tento program vyčlenila 9 miliónov švajčiarskych frankov, teda okolo 9,5 milióna eur. Tieto peniaze prúdia z parlamentných rezerv, ktoré sú určené špeciálne na budovanie suverénnej štátnej platformy pre automatizáciu kancelárskej práce.
Prvá fáza prechodu slúži hlavne na to, aby úrady platformu vôbec postavili a následne dokázali lepšie odhadnúť, koľko by stálo jej plošné nasadenie. Úradníci teda novinku neberú ako okamžitú náhradu za Microsoft, ale skôr ako cvičenie v budovaní digitálnej suverenity a odolnosti voči krízam.
Nezávislý systém má fungovať ako spoľahlivá záloha pre centrálne procesy, ktorá štát udrží v chode aj v prípade, že by služby od Microsoftu zrazu úplne vypadli. Až po tomto úvodnom teste sa vláda pevne rozhodne, či európsky program zavedie naprieč celou štátnou správou.
Ako funguje openDesk?
Platforma openDesk, na ktorú Švajčiari postupne prechádzajú, má svoje korene v Nemecku. Ide o komplexné pracovné prostredie, ktoré v sebe spája hneď niekoľko dôležitých nástrojov. Zamestnanci cez ňu vedia riešiť e-maily, spravovať kalendáre, vytvárať dokumenty, pripravovať prezentácie, ale aj telefonovať či organizovať veľké audio a video konferencie. Okrem Švajčiarska a Nemecka si tento systém už stihol osvojiť napríklad aj Medzinárodný trestný súd.
Rozhodne pritom nejde len o nejakú jednoduchú kópiu riešenia od Microsoftu. Celý systém je veľmi šikovne vyskladaný z viacerých samostatných komponentov, ktoré zabezpečujú textové editory, komunikáciu či správu súborov. Všetky tieto nástroje pritom nielenže majú otvorený kód, ale taktiež sú schované pod jednotným používateľským prostredím. Človek, sedí za počítačom, má vďaka tomu pocit, že pracuje v jednom ucelenom programe.
Je ale nutné podotknúť, že prechod na takúto alternatívu vôbec nie je jednoduchý. Technická stránka veci je len začiatok. Zmena si vyžaduje obrovské množstvo prispôsobovania, detailné bezpečnostné previerky a najmä skúsených interných expertov, ktorých má štát k dispozícii.
Tým najväčším problémom sú však dlhoročné väzby. Úrady používajú nespočetné množstvo špecializovaných aplikácií a vlastných systémov, ktoré sú po technickej stránke úzko prepojené s architektúrou od Microsoftu. Pochopiteľne, odpojenie a prenos na nový systém bude stáť ešte veľa času, úsilia, ako aj peňazí.
