Ceny na slovenských čerpacích staniciach opäť nepríjemne prekvapili. Štatistický úrad, ktorý pravidelne zverejňuje priemerné sumy z uplynulého týždňa, priniesol najnovšie čísla z konca augusta. Pri pohľade na stojany si mnohí vodiči určite povzdychli. Liter bežnej nafty sa totiž pomaly, ale isto blíži k hranici dvoch eur.
Koncom augusta stál liter nafty v priemere 1,88 eura, čo znamená zdraženie o približne dva centy v priebehu jediného týždňa. Ešte horšie to potom vyzerá, ak sa pozrieme na širší časový horizont. Hovorkyňa štatistikov Jana Morháčová pre STVR upozornila, že obyčajná nafta sa drží na najvyšších hodnotách za takmer štyri roky.
Ak tankujete prémiové druhy nafty, tie z týždňa na týždeň zdraželi o necelé dva centy. Ich ceny sú momentálne najvyššie za viac ako dva a pol roka. Ušetrení neboli ani majitelia benzínových áut, ktorí za liter na konci mesiaca zaplatili niečo vyše 1,75 eura. Za jeden týždeň cena paliva poskočila o takmer tri centy. Spotrebitelia tak platili za základný benzín aj jeho prémiové verzie najviac za posledné štyri týždne.
Prečo ceny idú stále hore?
Za neustálym zdražovaním musíme hľadať problémy na európskom trhu. Analytici sa zhodujú, že hlavným dôvodom je nedostatok ropy a hotových ropných produktov. Pre lepšiu predstavu, každý piaty liter nafty, ktorý sa u nás predá na čerpacích staniciach, pochádza z dovozu. Európska únia nedostatok vlastných zásob dlhé roky riešila tak, že palivá nakupovala z Ruska alebo z oblasti Perzského zálivu.
V poslednom čase sa však objem vyvážanej ropy a výrobkov z nej citeľne znížil. Celú situáciu navyše komplikuje napätie vo svete. Radovan Potočár, ktorý pôsobí ako analytik a šéfredaktor portálu Energie-portal.sk, ukazuje prstom na Blízky východ.
Podľa jeho slov by ideálnym scenárom bolo úplné upokojenie tamojšieho konfliktu. Ak by sa situácia ukľudnila a exporty z Perzského zálivu by sa opäť rozbehli, trh by dostal veľmi dobrý impulz. Vďaka tomu by sa ceny na čerpacích staniciach mohli konečne výraznejšie pohnúť smerom nadol.
Opozícia chce škrtať dane
Vysoké ceny palív riešia aj politici. Opozícia tvrdí, že vláda by mala pri takto vysokých sumách zasiahnuť, a to rázne. Poslanec Marián Viskupič zo strany SaS vidí riešenie v úprave daní. Opozícia pritom dlhodobo žiada aj to, aby štát znížil spotrebnú daň z palív na úplné minimum, ktoré ešte dovoľujú pravidlá Európskej únie.
Podľa ich názoru by pomohlo aj to, ak by sa aspoň na nejaký čas znížila daň z pridanej hodnoty. Vládny kabinet však tieto návrhy odmieta a na daniach škrtať neplánuje. Ešte pred letom sa k tejto téme vyjadrila ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá tlmočila jasný postoj vlády. Kvôli napätému stavu verejných financií sa spotrebná daň ani DPH znižovať jednoducho nebudú.
Rovnaký názor zdieľa aj ministerstvo financií, ktoré výzvy opozície označuje len za politické vyhlásenia. Hovorca rezortu Pavol Kirinovič vysvetlil, že akékoľvek zníženie spotrebných daní by pre štátny rozpočet znamenalo obrovskú stratu. Štátna kasa by tak prišla o desiatky až stovky miliónov eur, čo si štát momentálne nemôže dovoliť.
Nie je to len o tankovaní
A žiaľ, drahšie palivá na pumpách sú len začiatok. Rast cien nafty a benzínu spúšťa reťazovú reakciu, ktorú nakoniec pocítime všetci, vrátane tých, ktorí auto ani nevlastnia. Palivá totiž nepoháňajú len naše autá, ale celú ekonomiku. Keď si priplatia dopravcovia a prepravné spoločnosti, premietne sa to takmer do všetkého, za čo bežne platíme.
Najrýchlejšie tento skok zvyčajne uvidíme priamo na cenovkáchv potravinách a bežných obchodoch. Poľnohospodári potrebujú naftu do traktorov pri zbere úrody a kamionisti zas musia tovar previezť cez polovicu Európy. Ak im stúpnu náklady na prevoz, logicky si musia účtovať viac za prepravu. Obchodníci však tento rozdiel určite nedoplatia z vlastného vrecka. Nakoniec ho zaplatíme my pri pokladni za chlieb, mlieko či zeleninu.
Vyššie účty za benzín a naftu sa rýchlo odrazia aj v bežných službách. Rôzni majstri, inštalatéri, stavebníci či kuriéri si začnú účtovať vyššie poplatky za výjazd k zákazníkovi. Postupne sa tento problém môže dotknúť aj hromadnej dopravy alebo cestovania na dovolenky. Ak má dopravný podnik dlhodobo vyššie náklady na prevádzku autobusov, skôr či neskôr bude musieť zdvihnúť ceny cestovných lístkov.
Vo výsledku tak drahé pohonné hmoty nielen komplikujú tankovanie, ale de facto znižujú našu celkovú kúpnu silu. Aj keď napríklad auto vôbec nevlastníte, za bežný život jednoducho zaplatíte viac.
