Ceny ropy Brent a WTI aj vo štvrtok pokračujú poklese, dokonca sa prepadli na najnižšiu úroveň od konca februára, kedy eskaloval konflikt na Blízkom východe. Hlavným dôvodom zlacňovania je postupné uvoľňovanie napätia v kritickom Hormuzskom prielive, cez ktorý úspešne pláva čoraz viac lodí. Trhy nateraz kompletne ignorujú aj historický pokles amerických ropných zásob, ktoré sa pritom ocitli na najnižších hodnotách od roku 1984.
Komoditné trhy sa postupne upokojujú, čo sa premieta aj do cien strategických energetických surovín. Po masívnom prepade o približne tri doláre počas včerajšieho dňa pokračujú ceny ropy v poklese aj v priebehu štvrtkového obchodovania. Ropa sa ocitla na najnižších hodnotách od obdobia tesne pred tým, ako na Blízkom východe naplno vypukol vojnový konflikt.
Klúčovým faktorom, ktorý momentálne určuje náladu na trhoch, je zlepšenie logistickej situácie v oblasti prielivu. Cez Hormuzský prieliv sa totiž dostáva stále väčší počet nákladných plavidiel. Za bežných okolností (mimo vojny) cez neho “preteká” zhruba pätina globálnych dodávok ropy.
Ako informuje spravodajský portál agentúry TASR, cena severomorskej ropnej zmesi Brent (s dodávkou v auguste)vykazovala v ranných hodinách hodnotu 72,60 dolára (64,02 eura) za jeden barel, čo je 159 litrov. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou ide o pokles o 1,14 dolára, respektíve o 1,55 percenta. Podobný scenár hlási aj americká ľahká ropa WTI, rovnako s augustovým kontraktom. Jej cena klesla o viac ako percento, ustálila sa na úrovni 69,45 dolára za barel, čo znamená medzidenný pokles o 0,89 dolára, teda o 1,27 percenta.
Stav prielivu sa normalizuje
Pri obidvoch kľúčových typoch ropy ide o absolútne najnižšiu cenovú hladinu od 27. februára, čo bol posledný deň pred začiatkom vojenského konfliktu na Blízkom východe. Ten naplno eskaloval 28. februára, kedy Spojené štáty spoločne s Izraelom zaútočili na Irán. Ako bolo spomenuté, štvrtkový vývoj nadväzuje na stredajšie obchodovanie, kedy sa ceny komodity na záver dňa prepadli zhodne o približne 3 percentá.
Aktuálna situácia na trhu navyše potvrdzuje, že dodávky ropy na najbližšie obdobie sú viac než dostatočné. Augustová cena Brentu je totiž momentálne nižšia ako kontrakt na september, ktorý sa predával za 73,59 dolára za barel. K uvoľneniu napätia prispelo aj vyhlásenie amerického ministra energetiky Chrisa Wrighta. Ten potvrdil, že počet lodí, ktoré úspešne plávajú cez Hormuzský prieliv, sa už takmer vyrovnal stavu pred začiatkom vojny v Iráne.
Úplný návrat k normálu však ešte potrvá niekoľko týždňov, keďže niektoré strategické úseky v tejto námornej trase sú stále zamínované.
Úbytok zásob v Amerike zostal bez odozvy
Tento silný prepad cien prichádza aj napriek tomu, že pôvodné očakávania analytikov hovorili skôr o zdražovaní. Americké ministerstvo energetiky totiž zverejnilo najnovšie oficiálne údaje o vývoji ropných zásob v Spojených štátoch. Tie v priebehu minulého týždňa zaznamenali masívny úbytok. Dokonca sa dostali na svoju vôbec najnižšiu úroveň za niekoľko posledných desaťročí, konkrétne od roku 1984.
Za normálnych okolností by takýto pokles domácich zásob vyvolal na trhoch paniku a okamžitý tlak na zvyšovanie cien. Obchodníci sa však v tejto chvíli plne sústredili na pozitívne informácie o postupnom obnovovaní bezpečnej plavby cez Hormuz. Správy o rekordne nízkych zásobách v Spojených štátoch amerických sú tak zatiaľ bez odozvy a nevyzerá to, že by to malo zastaviť rozbehnutý pokles cien, čo je dobrá správa. Otázkou je, ako dlho bude tento “ignor” pretrvávať.

Čo to znamená pre tankovanie?
V posledných dňoch a týždňoch sa ceny na slovenských čerpacích staniciach začali do istej miery stabilizovať. Ak klesli, tak len veľmi mierne, avšak dôležité je, že aspoň nerástli.
Pokiaľ ide o vyhliadky do budúcna, tie nie sú úplne isté. Keď na trhu s ropou dôjde k cenovým pohybom, hlavne keď ide o pokles, na cenách palív sa to zvyčajne prejaví s miernym oneskorením, spravidla v dňoch až týždňoch. Momentálne cena ropy klesá, čo znamená, že postupne by mali klesať aj ceny benzínu a nafty. Otázkou však zostáva, čo bude nasledovať po 60-dňovom memorande o porozumení, čo je dočasné prímerie Spojených štátov a Iránu, ktorému vďačíme za otvorenie Hormuzu. Stále to však nie je mier. Ak konflikt znovu eskaluje, možno očakávať, že Irán znovu prieliv zablokuje, čo by znovu viedlo k rastu cien ropy, a teda aj pohonných látok.
O čosi menej istý je vývoj pri nafte. Jej cenu totiž momentálne neurčuje iba vývoj konflikt na Blízkom východe, ale aj iné externé faktory. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, Moskva údajne zvažuje uvalenie embarga na vývoz nafty do zahraničia. Polemizuje o tom po útokoch Ukrajiny na kľúčovú infraštruktúru, respektíve rafinérie, kvôli čomu hrozí nedostatok aj pre samotných Rusov.
Mnohé krajiny sa síce už odstrihli od ruských surovín, no nie všetky. Mnohé stále dovážajú naftu nepriamo, respektíve prostredníctvom tretích krajín. Pokiaľ Rusko skutočne zakáže vývoz nafty, je možné, že jej cena začne celkom prudko stúpať.

