Obyvatelia Islandu v sobotu pristúpili k volebným urnám, aby v referende rozhodli o veľmi dôležitej otázke. Hlasujú o tom, či má ich krajina po trinástich rokoch obnoviť predtým zmrazené prístupové rozhovory s Európskou úniou (EÚ). Výsledok hlasovania by sme sa mali dozvedieť v nedeľu v skorých ranných hodinách.
A podľa prieskumov verejnej mienky bude mimoriadne tesný. Ako informuje BBC, kým starší prieskum nahrával skôr zástancom vstupu, ten novší prisúdil tesné vedenie odporcom, konkrétne s podporou 51,6 percenta hlasov.
Hlasovacie miestnosti na ostrove, ktorý má necelých 400-tisíc obyvateľov, sú otvorené od deviatej ráno do desiatej večer miestneho času. Záujem o tému je pritom naozaj obrovský, čo dokazuje aj fakt, že viac ako pätina voličov odovzdala svoj hlas v predstihu,teda ešte pred samotnou sobotou. Stredoľavicová vláda premiérky Kristrún Frostadóttir mala hlasovanie v pláne už dlhšie, no napätá situácia na medzinárodnej scéne ju prinútila celý proces urýchliť.
O čom presne na Islande hlasujú?
Otázka na hlasovacom lístku je pomerne priama: „Má Island obnoviť prístupové rokovania s Európskou úniou?“ Z toho však jasne vyplýva, že hlasovanie neznamená okamžitý vstup do bloku. Ide iba o mandát pre vládu na otvorenie vyjednávaní o konkrétnych podmienkach členstva. Ak by sa podarilo dohodu vyrokovať, muselo by nasledovať druhé referendum, schválenie parlamentom, zmena ústavy a ratifikácia všetkými 27 členskými štátmi Únie. A to nejaký čas potrvá.
Stojí pritom za zmienku, že Island je už v teraz pevnou súčasťou európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a schengenskej zóny. Plné členstvo by však prinieslo colnú úniu a časom aj prijatie eura. Keď Reykjavík v roku 2013 rozhovory pozastavil, proces bol vo veľmi pokročilom štádiu. Z celkovo 35 vyjednávacích kapitol bolo otvorených 27 a 11 z nich bolo predbežne uzavretých.
Predstavitelia Európskej komisie odhadujú, že ak by z hlasov vyplynul súhlas, rokovania by sa dali dokončiť v priebehu jedného až dvoch rokov. Odporcovia aj zástancovia zároveň pripomínajú, že aj keby výsledok zápornýnevylučuje, stále by bolo možné sa k otázke vrátiť v neskoršom termíne.
Boj o suverenitu
Hoci vládu k referendu postrčili geopolitické zmeny, hlavnou témou kampane sa stala národná suverenita a rybársky priemysel. Island získal plnú nezávislosť od Dánska v roku 1944 a mnohí obyvatelia pripisujú vysokú životnú úroveň práve samostatnosti.
Rybolov a námorné odvetvia pritom tvoria takmer 40 percent celkového exportu krajiny. Mnoho Islanďanov má stále v pamäti takzvané tresčie vojny s Veľkou Britániou zo 70. rokov minulého storočia, ktoré ostrovný štát vyhral.
Odporcovia vstupu, ktorých v televíznej debate viedla predsedníčka opozičnej Strany nezávislosti Guðrún Hafsteinsdóttir, varujú, že pri vstupe do EÚ hrozí strata kontroly nad bohatými loviskami. Brusel totiž v rámci rybolovu uplatňuje spoločnú rybársku politiku.
Podľa nich nejde o to, či s Európou spolupracovať, ale či odovzdať rozhodovacie právomoci o rybolove, poľnohospodárstve a prírodných zdrojoch do cudzích rúk. Brusel síce naznačil, že môže udeliť výnimky, no rybolov zostáva historicky najväčšou prekážkou akejkoľvek dohody.
Ekonomika sa trápi
Na druhej strane, zástancovia vstupu na čele s premiérkou Kristrún Frostadóttir hovoria o viacerých ekonomických výhodách. Aj keď má Island piaty najvyšší HDP na obyvateľa na svete, patrí medzi najdrahšie krajiny. Domáce odbory ho dokonca označili za vôbec najdrahšie miesto pre život.
Krajinu trápia vysoké úrokové sadzby na úrovni 8 percent a inflácia, ktorá dosahuje 5,6 percenta. Prijatie eura a plná integrácia by podľa podporovateľov mohli pomôcť tieto čísla stlačiť a znížiť tak finančné riziká pre obyvateľstvo.
Debata napokon zasahuje aj do bezpečnosti, hoci v samotnej kampani je táto téma skôr v pozadí. Island je zakladajúcim členom NATO, no nemá vlastnú armádu, a teda sa spolieha na spojencov, predovšetkým na bilaterálnu obrannú dohodu s USA z roku 1951. Reykjavík síce vyjadril obavy z rastúcej námornej aktivity Ruska v okolí ostrova, pričom Únia s Islandom podpísala bezpečnostné partnerstvo, no opozícia pripomína, že členstvo v EÚ nemôže nahradiť vojenské garancie Severoatlantickej aliancie.
