Členské štáty Európskej únie definitívne schválili zrušenie dovozných ciel na väčšinu priemyselného a poľnohospodárskeho tovaru zo Spojených štátov. Toto opatrenie vychádza z minuloročnej obchodnej dohody, ktorej cieľom bolo odvrátiť hrozbu zavedenia vysokých ciel zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Nulové colné sadzby sú časovo obmedzené, nateraz platia do konca decembra 2029. Únia si však ponecháva v platnosti mechanizmy na ochranu vlastného trhu pred záplavou amerických tovarov.
Transatlantické vzťahy sú po novom o čosi menej napäté. Štáty Európskej únie vo štvrtok 25. júna finálne odsúhlasili zrušenie dovozných ciel na drvivú väčšinu priemyselného aj poľnohospodárskeho tovaru zo Spojených štátov amerických. Oficiálne o tom informovala Rada EÚ.
Ide o kľúčovú súčasť rozsiahlej bilaterálnej obchodnej dohody s Washingtonom, ktorú sa podarilo vyjednať ešte počas minulého leta. Európska komisia vtedy konala pod veľkým tlakom, respektíve v snahe na poslednú chvíľu zabrániť zavedeniu likvidačných vysokých ciel, ktorými hrozila Trumpova administratíva. Obidve schválené nariadenia budú po podpise okamžite uverejnené v Úradnom vestníku EÚ, pričom plnú účinnosť nadobudnú hneď na nasledujúci deň, informujú Správy STVR.
K schváleniu novej legislatívy sa oficiálne vyjadril aj cyperský minister priemyslu Michael Damianos. Zdôraznil, že Európska únia je naďalej odhodlaná udržiavať silné, otvorené a predvídateľné partnerstvo so svojím historickým spojencom. Zároveň však upozornil, že táto otvorenosť musí ísť ruka v ruke s ochranou európskych záujmov.
Prijaté opatrenia podľa jeho slov spĺňajú obidva tieto ciele. Na jednej strane podporujú plynulé obchodné toky s Amerikou, na strane druhej dávajú Únii do rúk silné nástroje na okamžitú reakciu v prípade, žeby druhá strana dohodu z toho či onoho dôvodu nebola ochotná dodržiavať. Európa to zároveň prezentuje ako dôkaz, že jej záleží na ochrane svojich podnikov a tým pádom aj zamestnancov.
Mechanizmy proti záplave
Rada EÚ v rámci tohto kroku schválila dva samostatné právne predpisy, ktoré pretavia teoretickú dohodu do bežnej praxe. Európska komisia po novom získava právomoc bleskovo reagovať v prípade, že by Spojené štáty americké prestali plniť svoje vopred dohodnuté záväzky.
Súčasťou prijatých pravidiel je aj špeciálny záchranný mechanizmus. Ten umožní opätovné prudké zvýšenie ciel, pokiaľ by v konkrétnych priemyselných alebo poľnohospodárskych odvetviach došlo k “záplave” európskeho trhu lacným americkým tovarom.
Na finálnom znení tohto legislatívneho textu sa vyjednávači Európskeho parlamentu, Európskej komisie a cyperského predsedníctva v Rade EÚ dohodli už koncom mája. Schválený návrh však prináša časové obmedzenie pre znížené colné sadzby. Platnosť nulového cla je momentálne nastavená do 31. decembra 2029.
Pokiaľ sa dovtedy členské štáty nedohodnú na riadnom predĺžení, clá sa automaticky vrátia späť na pôvodné hodnoty. Európska komisia má navyše povinnosť do 30. júna 2029 vypracovať hĺbkovú analýzu a posúdiť reálny vplyv tohto kroku na domáci priemysel, poľnohospodárstvo a najmä malé a stredné podniky v EÚ. Práven na základe týchto výsledkov sa pravdepodobne rozhodne, či budú nulové sadzby pokračovať aj po uvedenom dátume.

Strop chráni aj európske autá
Celá táto legislatíva vychádza z rámcovej obchodnej dohody, ktorú Spojené štáty americké a Európska únia oficiálne uzavreli vlani, presnejšie 21. augusta. Tento dokument dal právnu formu predbežnej ústnej dohode z júla, ktorú osobne vyjednal americký prezident Donald Trump so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.
Pochopiteľne, dohoda predstavuje hlavne úľavu, a to pre obidve strany. Zahŕňa totiž aj pevný 15-percentný strop na clá pre väčšinu dôležitých tovarov, ktoré sa vyvážajú, respektíve budú vyvážať z Európskej únie do USA. Tento ochranný strop sa vzťahuje na kľúčové exportné artikle, akými sú európske automobily, liečivá, polovodiče či drevo.
Hrozba “záplavy” lacným tovarom z Ameriky
Dodatok, že Európsku úniu napriek nulovým clám nesmú zaplaviť lacné produkty z Ameriky, je mimoriadne dôležitý. Ak by totiž Spojené štáty mohli do Európy slobodne dovádzať tovary, ktoré by sa tu predávali za nižšie ceny, než na aké dokážu klesnúť domáce firmy, škodilo by to ich konkurencieschopnosti. Logicky, ľudia vždy radšej kupujú lacnejšiu možnosť, na pôvod často nehľadia.
Európske firmy by sa v takom prípade ocitli v pasci. Buď to by sa nečinne prizerali na to, ako im berie zákazky americká konkurencia, alebo by sa pokúsili znížiť ceny, aby ju dorovnali či podcenili, čo by však zásadne uškodilo ich ziskovosti, ak by ju vôbec vedeli dosahovať.
Takto Európska únia vyjednala rovnováhu, ktorá vyhovuje obom stranám. Americké firmy môžu rozšíriť svoju pôsobnosť o nové trhy, európske firmy sa zase nemusia báť toho, že by v sekunde prišli o podstatnú časť klientely.

