Spojené štáty plánujú rapídne zrýchliť tempo dobývania vesmíru, pričom tú kľúčovú úlohu v tejto ambícii chcú prenechať súkromným firmám. Prezident Donald Trump podpísal memorandum, ktoré má zásadne navýšiť počet komerčných štartov aj návratov vesmírnych lodí. Vládne agentúry majú podľa tohto dokumentu hľadať nové štartovacie a pristávacie plochy na federálnych pozemkoch a zároveň zrušiť zbytočnú byrokraciu, ktorá brzdí súkromných investorov.
Tisíc štartov ročne
Biely dom si stanovil veľmi odvážny cieľ. Do roku 2030 chce dosiahnuť najmenej 1 000 štartov a opätovných vstupov do atmosféry, a to každý jeden rok, informuje agentúra Reuters. Pre porovnanie, v minulom roku zaznamenali v Spojených štátoch 178 štartov, čo bolo samo osebe 10-násobne viac než v roku 2013. Samozrejme, tomuto “trhu” dominuje najmä spoločnosť SpaceX Elona Muska.
Michael Kratsios, riaditeľ Úradu pre vedeckú a technologickú politiku Bieleho domu, zdôraznil, že nová stratégia stavia na prístupe, kde má komerčný sektor prednosť, a pomôže Amerike udržať si vedúce postavenie v novej ére vesmírneho výskumu.
Podľa plánov administratívy by mali americkí astronauti opäť pristáť na Mesiaci do roku 2028, pričom základné prvky trvalej mesačnej základne by mali stáť do roku 2030. Dokument preto ukladá vesmírnej agentúre NASA povinnosť využívať komerčné prepravné kapacity nielen pri letoch na Mesiac, ale aj pri robotickom prieskume Marsu. Rovnako má pomôcť pri skúmaní možností, ako dostať na Mars ľudskú posádku.
Hoci Trump v minulosti často vyzdvihoval práve misie na Mars, členovia Kongresu presadili, aby NASA naďalej kládla dôraz na lunárny program Artemis. Štát totiž doň už investoval miliardy dolárov.
Štát nesmie konkurovať firmám
Nová politika vymedzuje jasné hranice medzi štátom a súkromným sektorom. Federálne inštitúcie majú zákaz realizovať vlastné dopravné vesmírne aktivity, pokiaľ by tým odrádzali súkromníkov alebo im priamo konkurovali. Výnimkou sú len prípady ohrozenia verejnej bezpečnosti či národných záujmov.
Štátne úrady majú namiesto toho motivovať firmy k spoločnému budovaniu infraštruktúry, zaistiť dostatočné frekvenčné pásma pre štarty a urýchliť ako povoľovacie procesy, tak aj posudky vplyvov na životné prostredie.
Jednou z prvých úloh je nájsť novú lokalitu na pristávanie rakiet, a to v šibeničnom termíne do 90 dní. Vládne rezorty musia tiež určiť prioritné koridory vo vzdušnom priestore a integrovať komerčnú vesmírnu dopravu do modernizovaného systému riadenia letovej prevádzky. Memorandum zároveň americkým úradom dovoľuje individuálne posudzovať a schvaľovať aj žiadosti zahraničných komerčných lodí o štart z územia Spojených štátov.
SpaceX má obrovské plány
S ohľadom na túto novú stratégiu je zrejmé, že tempo rozvoja určuje a aj bude určovať najmä technologický pokrok súkromných firiem. Šéf Federálneho leteckého úradu pritom už v máji naznačil, že SpaceX plánuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov dosiahnuť až 10 000 štartov ročne.
Samotná SpaceX v roku 2025 uskutočnila 170 úspešných misií a na orbitu vyniesla približne 2 500 satelitov. Začiatkom roka navyše predstavila plán vybudovať na obežnej dráhe konšteláciu milióna satelitov, ktoré by využívali solárnu energiu na napájanie dátových centier pre umelú inteligenciu. Nové vládne memorandum dáva týmto (a ďalším) projektom jasnú zelenú.
