Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v diskusnej relácii V politike na TA3 sľúbil, že budúci rok sa ceny energií pre domácnosti nezvýšia. Rovnaký balík peňazí na energopomoc, aký vláda použila tento rok, sa má zopakovať aj v roku 2027. Čo sa zmení, je spôsob jeho rozdelenia.
Posledný model takzvanej adresnej energopomoci, ktorý mal cieliť pomoc len na domácnosti, ktoré ju skutočne potrebujú, sa podľa Fica na ministerstve hospodárstva nepodaril a sprevádzali ho zmätky. Adresná pomoc pritom platí od 1. januára 2026 a je určená domácnostiam s trvalým pobytom priamo na adrese odberného miesta, pričom sa vzťahuje na elektrinu, plyn aj teplo z centrálneho zásobovania. Hlavným problémom pritom podľa premiéra bola hlavne komplikovanosť overovania nároku.
Fico preto uprednostňuje takzvané helikoptérové peniaze, teda plošnú pomoc pre všetky domácnosti bez rozdielu. „Dajme to každému, vtedy to je presné. Keď idete do adresnosti, potrebujete mať vždy presné údaje. Tie nemáme,“ zdôvodnil svoj postoj s tým, že vláda má na budúci rok pripravený približne rovnako veľký balík peňazí ako v tomto roku, informuje server oPeniazoch.
Transakčná daň zostáva, nové dane nebudú
Podľa premiéra koalícia v pripravovanom rozpočte nesiahne na zvyšovanie daní ani odvodov a zachová celý existujúci sociálny štandard. Vláda má podľa jeho slov financie na dokončenie rozostavaných nemocníc, na valorizáciu dôchodkov, na energopomoc aj na opatrenia proti suchu.
Kontroverzná transakčná daň, ktorá už dlhšie vyvoláva spory aj v samotnej koalícii, má v návrhu rozpočtu zostať nedotknutá. Koaličný partner SNS pritom cez svojho predsedu Andreja Danka avizoval, že bez jej zrušenia zákon o rozpočte v parlamente nepodporí.
Spor pred Ústavným súdom
Najzložitejšou časťou debaty je otázka, či musí vláda tento rok predložiť vyrovnaný rozpočet. Ide o dôsledok takzvanej dlhovej brzdy, teda ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ten pri prekročení stanovených hraníc verejného dlhu núti vládu prijať sankčné opatrenia, medzi ktoré patrí aj povinnosť predložiť Národnej rade rozpočet s vyrovnaným alebo prebytkovým saldom.
Slovenský verejný dlh pritom vlani dosiahol 61,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo prevyšuje horné pásmo dlhovej brzdy.
Fico argumentuje výnimkou v zákone, podľa ktorej vláda nemusí predložiť vyrovnaný rozpočet, ak neočakávané výdavky presiahnu 3 % HDP. „Momentálne nemáme záväzný výklad tohto článku,“ povedal premiér s tým, že vláda si túto výnimku vykladá vo svoj prospech.
Zároveň pripustil, že aj keby vláda formálne vyrovnaný rozpočet predložila, parlament by ho následne pozmeňujúcim návrhom vrátil k reálnejším číslam. Ministerstvo financií napokon plánuje do parlamentu predložiť rozpočet s deficitom, ktorý sa má pohybovať tesne pod hranicou 5 % HDP, konkrétne okolo 4, 2% až 4,9 % HDP. Práve preto premiér počíta s tým, že sa časť poslancov obráti na Ústavný súd SR so žiadosťou o záväzný výklad sporného článku.
Rozpočtová rada, nezávislá inštitúcia, ktorá dohliada na verejné financie, pritom dlhodobo upozorňuje, že vláda si túto ústavnú povinnosť vykladá príliš voľne a že na splnenie aj len vlastných rozpočtových cieľov na rok 2027 by bolo potrebné prijať úsporné opatrenia v hodnote približne 1,2 miliardy eur. Návrh rozpočtu by mal byť v parlamente predložený najneskôr do 15. októbra 2026, ako to ukladá zákon o rozpočtových pravidlách, píše SITA.
Nový jadrový blok v Bohuniciach
Fico sa v relácii vyjadril aj k plánom na výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach, o ktorej Slovensko rokuje s americkou spoločnosťou Westinghouse na základe podpísaného memoranda o spolupráci.
Podľa premiéra síce zatiaľ nepadli žiadne finálne dohody, no možnosti výberu partnera sú podľa neho pomerne obmedzené. Do úvahy prichádzajú v podstate len Rusko, Južná Kórea, Čína, Francúzsko, Spojené štáty alebo Kanada, pričom z hľadiska rýchlosti dodania sa najlepšie javí americká spoločnosť.
Projekt medzitým prešiel aj konkrétnymi zmenami. Vládny kabinet pred pár dňami definitívne schválil vymenovanie nového vedenia projektu a zaradil ho medzi strategické investície štátu. Podľa aktuálnych vládnych materiálov majú investičné výdavky dosiahnuť najmenej 10,9 miliardy eur, čo je citeľne menej než pôvodne avizovaných približne 15 miliárd eur, informuje Pravda.
Nový blok s výkonom okolo 1 200 megawattov by mal využívať existujúcu infraštruktúru priamo v areáli Jaslovských Bohuníc, pričom harmonogram počíta so začiatkom výstavby v roku 2027 a dokončením v roku 2040. V prípade realizácie by malo ísť o prvý neruský jadrový zdroj v histórii slovenskej jadrovej energetiky.
Fico zdôraznil, že cieľom vlády je posunúť projekt do štádia, z ktorého by sa už nedalo jednoducho cúvnuť, bez ohľadu na to, kto bude krajinu viesť po budúcich voľbách. „Budem veľmi rád, ak odovzdáme novej vláde projekt, ktorý bude rozbehnutý, bude nezvratný,“ uviedol s tým, že nový blok by mal podľa neho z dlhodobého hľadiska urobiť zo Slovenska energetickú veľmoc.
