Na papieri živnostník, v skutočnosti bežný zamestnanec. Tento spôsob práce využívajú na Slovensku tisíce ľudí a firmy na ňom dokážu ušetriť nemalé peniaze. Od začiatku roka však štát podobné praktiky posudzuje prísnejšie. Zmenil totiž zákon, zdvojnásobil minimálne pokuty, pričom inšpektori už majú za sebou prvé výsledky. Najnovšie čísla ukazujú, že štát nielen varoval, on aj reálne kontroloval a reálne udeľoval pokuty. Niektorým zamestnávateľom už hrozia sankcie v desiatkach tisíc eur.
Inšpektori práce od začiatku roka do 15. októbra 2026 odhalili 118 fiktívnych živnostníkov u 58 zamestnávateľov. Celková výška navrhnutých pokút pritom dosiahla 396 500 eur, čo však neznamená, že štát už tieto peniaze reálne vybral. Údaje zahŕňajú právoplatne ukončené kontroly a navrhnuté sankcie, nie všetky rozpracované prípady.
Štát zmenil pravidlá. Kontroly sú prísnejšie
Problémom je takzvaný švarcsystém, pri ktorom človek formálne podniká, no jeho práca má znaky zamestnaneckého pomeru. Každý deň napríklad chodí do rovnakej firmy, plní pokyny nadriadeného, používa jej vybavenie a pravidelne fakturuje odmenu podobnú mzde. Namiesto pracovnej zmluvy má však uzatvorenú obchodnú spoluprácu. Od januára 2026 je dokazovanie takéhoto vzťahu výrazne jednoduchšie. Zo Zákonníka práce totiž vypadla podmienka, podľa ktorej musela byť závislá práca vykonávaná v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Firma sa tak už nemôže spoliehať na argument, že živnostník si sám určuje, kedy bude pracovať, keďže rozhodujúce sú skutočné podmienky spolupráce.
Inšpektori posudzujú najmä to, kto prideľuje úlohy, kto kontroluje ich plnenie a v mene koho pracovník vystupuje. Samotná pravidelná fakturácia ani spolupráca s jediným klientom pritom automaticky neznamenajú porušenie zákona. Dôležité je, či človek podniká samostatne, alebo v skutočnosti vykonáva závislú prácu.
Minimálna pokuta sa zdvojnásobila
Od 1. januára 2026 navyše platia aj podstatne vyššie sankcie. Minimálna pokuta za nelegálne zamestnávanie zvýšila z 2 000 na 4 000 eur a ak firma nelegálne zamestnáva súčasne dvoch alebo viacerých ľudí, dolná hranica stúpa na 8 000 eur. Maximálna sankcia zostala na úrovni 200-tisíc eur. Najvyššia právoplatne uložená pokuta za fiktívne živnosti podľa rezortu práce dosiahla až 15-tisíc eur, čo opäť poukazuje na to, že štát myslel kontroly skutočne vážne. Týkala sa zamestnávateľa, u ktorého inšpektori odhalili 11 nelegálne zamestnávaných živnostníkov naraz.
No a prečo to vôbec štát rieši? Dôvodom sú, prekvapenie, predovšetkým peniaze. Ministerstvo financií v minulosti odhadovalo, že fiktívne živnosti pripravujú verejné financie ročne až o 648 miliónov eur na daniach a odvodoch. Na takomto modeli pritom nemusí strácať iba štát. Pracovník, ktorý fakticky vykonáva zamestnaneckú prácu na živnosť, nemá automaticky nárok na platenú dovolenku, odstupné či ďalšiu ochranu vyplývajúcu z pracovného pomeru. Navyše, nižšie odvody sa mu môžu prejaviť aj na budúcom dôchodku. Štát preto chce, aby firmy pri práci so znakmi závislej činnosti využívali riadne pracovnoprávne vzťahy.
