Mnohých Slovákov čakajú o čosi štedrejšie výplatné pásky. Po poslednom januári, kedy minimálna mzda poskočila o takmer sto eur, konkrétne na úroveň 915 eur, sa od 1. januára 2027 posunie na sumu 972 eur. Magickú hranicu 1 000 eur tak síce ešte nepokorí, no kvalifikované odhady predpokladajú, že tento míľnik prekoná hneď v nasledujúcom roku. Vtedy by mala dosiahnuť 1 014 eur.
Samozrejme, priame prilepšenie to znamená hlavne pre tých, ktorí poberajú minimálnu mzdu. Dotkne sa to však aj ďalších státisícov pracujúcich, keďže rast základnej mzdy so sebou automaticky potiahne nahor aj zákonné príplatky za prácu v neštandardných časoch.
Táto zmena vychádza z legislatívneho automatu, ktorý parlament schválil už na jeseň roku 2024. Systém stanovuje minimálny príjem striktne ako 60 percent z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Ako uviedol minister práce Erik Tomáš, zavedenie tohto pravidla predstavuje plnenie jedného z hlavných záväzkov vlády.
Hoci o definitívnej podobe nastavenia na nadchádzajúce obdobie budú ešte rokovať zástupcovia zamestnávateľov a odborárov, zákonný automat udáva jasné pravidlá. Minister zároveň pripomenul, že v rokoch 2024 a 2025 rástli reálne mzdy na Slovensku rýchlejšie ako samotné ceny.
Minimálna mzda má široký dosah
Rast garantovaného minima ovplyvňuje podstatne väčšiu časť trhu práce, než by sa mohlo zdať. V roku 2025 poberalo čistú minimálnu mzdu takmer 129-tisíc ľudí, čo predstavovalo 6,7 percenta celkovej pracovnej sily. Ďalších bezmála 53-tisíc zamestnancov pracovalo na pozíciách v druhom až šiestom stupni náročnosti práce, kde legislatíva rovnako garantuje minimálne mzdové nároky pre zodpovednejšie pozície.
Zvýšenie najnižšieho základu z 816 na 915 eur prinieslo nárast čistého príjmu približne o 70 eur (necelých sto eur v hrubom) a podobný, len mierne tlmenejší efekt sa očakáva aj pri posune na 972 eur.
Posun minimálnej mzdy pritom slúži ako kľúčová páka na celkovú mzdovú úroveň. Keď sa pohne mzdové dno, zamestnávatelia sa dostávajú pod prirodzený tlak, aby postupne navýšili platy aj tým pracovníkom, ktorí zarábajú tesne nad minimom. Predchádza sa tak nežiaducemu stieraniu rozdielov medzi jednoduchšou a kvalifikovanejšou prácou.
Prilepšia si však aj státisíce ľudí, ktorí majú základný plat výrazne vyšší ako minimálnu mzdu, no pracujú v zmenových prevádzkach. Zákonné príplatky za prácu v noci, cez soboty a nedele či za rizikovú prácu sa totiž neuvádzajú v pevnej sume. Počítajú sa ako presne stanovené percento z hodinovej minimálnej mzdy. Z toho teda logicky vyplýva, že akonáhle stúpne základná hodinová sadzba, automaticky sa prepočíta a zvýši odmena za každú odpracovanú hodinu v neštandardnom čase.
Je tu riziko
No kým pre zamestnancov ide o veľmi dobrú správu, pre zamestnávateľov to znamená vyššie výdavky. Zvýšenie hrubej mzdy totiž pre firmu nekončí len pri sume na výplatnej páske. Zamestnávateľ musí z každého navýšenia odviesť približne 35 percent navyše do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vo forme povinných odvodov.
Najviac to pocítia sektory s vysokým podielom manuálnej práce, nočných zmien a nepretržitých prevádzok. Ide najmä o priemyselnú výrobu, gastronómiu, hotelierstvo, maloobchod, pekárne a poľnohospodárstvo, kde mzdové náklady a víkendové či nočné príplatky tvoria podstatnú časť celkového rozpočtu.
Pokiaľ ide o veľké podniky, tie dokážu časť tohto nárastu vykompenzovať investíciami do automatizácie procesov, zefektívnením prevádzky alebo škrtaním iných výdavkov. Menšie prevádzky a firmy v službách s nízkymi maržami však takýto manévrovací priestor často nemajú, takže dodatočné mzdové náklady sú nútené preniesť do konečných cien.
