Európska únia (EÚ) pripravuje nový systém obchodovania s emisnými kvótami s názvom ETS2, ktorý bol schválený v rámci revízie smernice o ETS. Na rozdiel od doterajšieho systému, ktorý sa sústredil najmä na veľké priemyselné podniky a energetiku, novinka pokryje emisie oxidu uhličitého zo spaľovania palív v budovách, cestnej doprave a menšom priemysle.
Doterajšie znižovanie emisií v týchto odvetviach totiž nestačilo na to, aby Európa mohla splniť svoj cieľ, teda dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Nový systém tak doplní ciele Zelenej dohody a pomôže členským štátom plniť ich národné emisné záväzky.
Ako to bude fungovať
Systém ETS2 sa naplno rozbehne v roku 2028 a bude fungovať na princípe stanoveného emisného stropu a obchodovania. Kľúčový rozdiel oproti iným pravidlám je v tom, že povinnosti sa po novom prenesú na dodávateľov palív, a nie priamo na bežné domácnosti či vodičov áut. Budú musieť monitorovať svoje emisie, vykazovať ich a následne nakupovať dostatočné množstvo povoleniek v aukciách. Slovo „priamo“ je v tomto kontexte veľmi dôležité, no o tom trochu neskôr.
Všetky emisné kvóty v novom systéme sa budú predávať výhradne formou aukcií. Emisný strop je pritom nastavený tak, aby do roku 2030 znížil celkový objem emisií v daných sektoroch o 42 percent, presnejšie v porovnaní s rokom 2005. Členské štáty budú musieť všetky získané peniaze z týchto aukcií povinne použiť na klimatické a sociálne opatrenia. O ich konkrétnom využití budú predkladať pravidelné správy.
Klimatický fond a pomoc pre zraniteľných
Súbežne so systémom ETS2 vzniká aj nový Sociálny klimatický fond, ktorého hlavnou úlohou je zmierniť sociálne a ekonomické dopady na obyvateľstvo. Má zaistiť spravodlivý prechod a pomôcť zraniteľným domácnostiam či mikropodnikom, ktoré sú najviac ohrozené energetickou a dopravnou chudobou.
Fond pomôže financovať napríklad zatepľovanie budov, čisté vykurovanie, chladenie, prístup k bezemisným vozidlám či udržateľnú mobilitu. Časť peňazí môže slúžiť aj na priamu dočasnú podporu príjmov.
Fond bude financovaný z výnosov aukcií systému ETS2 a z 50 miliónov povoleniek z existujúceho systému ETS. Spolu s povinným 25-percentným spolufinancovaním zo strany členských štátov má fond v rokoch 2026 až 2032 zmobilizovať najmenej 86,7 miliardy eur. Aby však štáty mohli tieto peniaze získať, musia pripraviť vlastné Sociálne klimatické plány po konzultácii s miestnymi orgánmi a sociálnymi partnermi. Európska komisia tieto plány posúdi a platby uvoľní v závislosti od plnenia stanovených cieľov.
EÚ sľubuje postupný a plynulý nábeh
Celý systém je navrhnutý tak, aby odštartoval postupne, plynulo a bez zbytočných trhových šokov. Všetko sa začína povinným monitorovaním a nahlasovaním emisií, pričom pre rok 2028 sa do aukcií uvoľní o 30 percent vyšší objem povoleniek, keďže treba zabezpečiť likviditu. Trh bude chránený špeciálnou rezervou stability, ktorá zabráni nedostatku alebo naopak prebytku povoleniek na trhu.
Zákon obsahuje aj priamu cenovú brzdu, ktorá bude platná prvé dva roky plnej prevádzky. Ak by cena povolenky prekročila hranicu 45 eur (v cenách z roku 2020 očistených o infláciu), z rezervy stability sa automaticky uvoľnia ďalšie povolenky na zrazenie ceny. Dodatočné povolenky sa môžu uvoľniť aj v prípade, ak by ich trhová cena rástla príliš prudko.
Ročný cyklus pravidiel
Dodávatelia palív a energií musia dodržiavať prísny ročný harmonogram sledovania a vykazovania emisií. Už od 1. januára 2025 museli mať dotknuté subjekty povolenie na emisie skleníkových plynov a schválený plán monitorovania. Každý rok do 30. apríla musia predložiť správu o emisiách za predchádzajúci rok. Tieto údaje musia byť overené nezávislým overovateľom.
Od roku 2028 potom nastúpi posledná fáza celého ročného cyklu. Po predložení a overení ročných emisií budú musieť regulované spoločnosti odovzdať zodpovedajúci počet nakúpených povoleniek, a to vždy najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka.
Háčik je v tom, ako funguje biznis
Nová legislatíva ukladá povinnosť nakupovať a vykazovať povolenky veľkým distribútorom palív a energií. No tu sa vraciame k tomu spomínanému slovu „priamo“. Vzhľadom na to, ako funguje ekonomika podniku, treba rátať s tým, že časť alebo rovno celá finančná ťarcha sa napokon prenesie na konečných spotrebiteľov. ETS2 sa teda určite dotkne aj bežných ľudí, no nepriamo.
Firmy, čo sú aj dodávatelia palív a energií, prirodzene fungujú za účelom tvorby zisku, takže emisné kvóty nebudú dotovať zo svojich marží. Náklad na nákup povoleniek jednoducho začlenia do cenotvorby, veľmi podobne, ako dnes v cenách palív a energií fungujú spotrebné dane či DPH.
Čo to znamená? Pokiaľ ide o pohonné hmoty a dopravu, treba mať na pamäti, že každý liter spáleného benzínu alebo nafty vyprodukuje merateľné množstvo oxidu uhličitého. Daný dodávateľ bude musieť na tento objem emisií kúpiť povolenku, pričom výslednú sumu priamo započíta do koncovej ceny. Inak povedané, čím vyššia bude trhová cena povolenky, tým viac zaplatíme za každý liter.
Vyššie platby však zasiahnu najmä domácnosti, ktoré využívajú fosílne zdroje, čiže zemný plyn, uhlie alebo vykurovacie oleje, na vykurovanie a ohrev vody. Dodávatelia plynu zahrnú cenu emisných kvót do svojich taríf. Rodinné domy s plynovými kotlami alebo bytové domy s vlastnými plynovými kotolňami si všimnú nárast priamo na ročnom vyúčtovaní nákladov na bývanie.
Do istej miery dobrou správou však je, že EÚ s tým ráta. Preto nastavila viacero ochranných mechanizmov. Trhová poistka s cenovým stropom na úrovni 45 eur za tonu CO2 má zabrániť tomu, aby ceny energií a palív skokovo vystrelili do extrémov hneď v prvých rokoch. Druhým pilierom ochrany je Sociálny klimatický fond. Ten má vrátiť vyzbierané miliardy eur z emisných aukcií späť ľuďom, a to vo forme cielených dotácií. Štáty budú tieto peniaze využívať na podporu zatepľovania rodinných domov, výmenu starých plynových či uhoľných kotlov za obnoviteľné zdroje energie (napríklad tepelné čerpadlá a fotovoltiku) a na rozvoj dostupnej verejnej dopravy.
O koľko presne si priplatíme zatiaľ nie je známe, keďže podniky budú prirážky riešiť operatívne. Je ale takmer isté, že nejaké to zdraženie, väčšie či menšie, pocítime.
