Slovenské podnikateľské prostredie prechádza mimoriadne náročným obdobím, ktoré sa jasne odzrkadľuje v najnovších štatistických ukazovateľoch. Len za prvých sedem mesiacov tohto roka zrušili svoje fungovanie desaťtisíce živnostníkov aj právnických osôb. Tento vývoj sa priamo prejavuje v mestách a obciach, kde definitívne zatvárajú svoje prevádzky lokálne obchody, obľúbené kaviarne, ako aj samostatne zárobkovo činní remeselníci.
Štatistické dáta za obdobie od januára do júla 2026 potvrdzujú že situácia je naozaj vážna. Na Slovensku v tomto časovom úseku zaniklo celkovo 44 615 živností. Ak toto číslo porovnáme s celkovou bilanciou za rok 2025, predstavuje to až 69 percent minuloročného objemu.
Veľmi podobný trend sprevádza aj oblasť firemných subjektov. Od začiatku roka ukončilo činnosť 4 645 spoločností s ručením obmedzeným, čo zodpovedá 60 percentám zo všetkých zrušených firiem za celý rok 2025. Odborníci z hospodárskej praxe v prieskume podrobne analyzovali, čo tieto čísla znamenajú pre budúcnosť ekonomiky a ako zabrániť ďalšiemu úpadku. Ich postrehy sprostredkovali Aktuality.sk.
Stagnácia a pokles konkurencieschopnosti
Podľa vyjadrenia Mareka Gábriša, ekonóma ČSOB banky, sú zverejnené dáta priamy dôkaz o tom, ako negatívne vplývajú nedávne legislatívne zmeny na reálny chod hospodárstva. Upozorňuje, že akýkoľvek zásah do zákonov sa v praxi prejaví s určitým časovým posunom, pričom podnikanie sa momentálne nachádza v hlbokej defenzíve. Hlavnými príčinami sú rastúce odvodové zaťaženie a zavádzanie škodlivých poplatkov, medzi ktoré patrí napríklad transakčná daň. Živnostníci ju síce po novom riešiť nemusia, no firmy stále áno.
Gábriš pripomína, že celkový hospodársky rast Slovenska sa už druhý rok po sebe drží pod hranicou jedného percenta. Ak by krajina nevyužívala finančné prostriedky z Európskej únie, hrozila by jej priama recesia, čo len podčiarkuje, ako dôležitá je naša integrácia v rámci EÚ a NATO. Slovensko navyše vykázalo prepad v medzinárodných rebríčkoch konkurencieschopnosti aj v hodnoteniach OECD zameraných na zdanenie práce.
Pochopiteľne, zánik podnikov vyvoláva efekt snehovej gule, pričom jej aj priamy dopad na zamestnanosť, tvorbu hodnôt aj štátny rozpočet. Kým Slovensko stagnuje, susedné štáty ako Česko a Poľsko rastú viac než dvojnásobným tempom, čo ich obyvateľom prináša podstatne lepšie socioekonomické vyhliadky.
Podľa Gábriša by k obratu pomohlo najmä zastavenie de facto neustálych zmien v legislatíve, zrušenie škodlivých daní, podpora inovácií, posilnenie vymáhateľnosti práva a dôslednejší boj s korupciou.
Zamestnávatelia chcú stabilitu
Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení upozorňuje, že pre definitívne závery je potrebné podrobnejšie preskúmať konkrétne dôvody, prečo sa živnosti rušia v tak obrovskom počte, a porovnať tieto dáta s predchádzajúcimi obdobiami. Rovnako je podľa nej dôležité sledovať nielen zánik, ale aj počet novovzniknutých subjektov.
Zároveň však pripúšťa, že samotné tempo zániku firiem vysiela veľmi zlý signál o stave slovenskej ekonomiky. Podnikatelia sa v súčasnosti vyrovnávajú s vysokými nákladmi, ktoré priniesli konsolidačné opatrenia, medzi ktoré patria drahšie energie, nárast miezd a odvodové zaťaženie.
Samotné údaje o zániku firiem podľa Filovej nestačia na potvrdenie nastupujúcej recesie, keďže vývoj treba posudzovať komplexne, respektíve skrz viaceré ukazovatele. Podnikateľské prostredie však výrazne zaťažujú nesystémové a populistické kroky, náročná administratíva a už spomínané neustále zmeny zákonov.
Situácii by výrazne pomohlo, keby štát zaistil stabilné a predvídateľné podmienky, ktoré by vlastníkov firiem motivovali k ich rozvoju, a nie k zatváraniu.
Čo hovorí Finstat?
Martin Lindák, analytik Finstatu, vníma aktuálny vývoj ako prirodzený dôsledok krokov, pred ktorými odborná verejnosť varovala v predstihu. Zánik živností priamo súvisí so zvýšeným daňovo-odvodovým zaťažením a pôvodným zámerom zavedenia takzvaných mikroodvodov pre všetkých, bez ohľadu na príjem.
Vláda síce v tomto smere kurz neskôr upravila a stanovila hranicu tržieb na necelých 3 000 eur, pričom začínajúcim podnikateľom poskytla odvodové prázdniny na prvých šesť mesiacov a následné odvody vo výške 131,34 eura mesačne (pre rok 2026), no napriek tomu podnikanie na živnosť už na Slovensku jednoducho nie je také výhodné ako kedysi.
Tieto zmeny postihli predovšetkým ľudí, pre ktorých bola živnosť len formou privyrobenia. Do tejto skupiny patria napríklad dôchodcovia či matky na materskej dovolenke. Časť podnikateľov prešla na eseročku, časť sa zamestnala a časť sa mohla presunúť do šedej ekonomiky. To je celkom paradox, keďže nové opatrenia mali práveže bojovať proti šedej ekonomike, nie ju podporovať.
V tomto ohľade sú nemenej dôležité tiež predikcie bánk a štátnych inštitúcií. Dobrou správou je, že tie zatiaľ príchod recesie neočakávajú, počítajú skôr so stagnáciou. Lindák zdôrazňuje, že konsolidácia namiesto šetrenia na výdavkovom strane štátu zvolila cestu zvyšovania príjmov, čo si okrem zamestnancov odniesli práve firmy, konkrétne cez transakčnú daň či vyššie odvody.
Riešenie vidí v síce nepopulárnom, no stále viac nevyhnutnom škrtení štátnych výdavkov. Upozorňuje na štedrý sociálny systém, kde napríklad 13. dôchodky stoja štátnu kasu miliardu eur. Problémom sú aj prídavky na deti dostávajú rodiny bez ohľadu na príjem, zatiaľ čo matky samoživiteľky čelia chudobe.
Štát by podľa analytika (a nielen podľa neho) mal začať šetriť na vlastnej prevádzke, zatraktívniť prostredie pre zahraničný kapitál cez vymáhateľnosť práva, znížiť dane, skvalitniť školstvo a preniesť viac kompetencií aj financií priamo na samosprávy, ktoré dnes kvôli výpadkom príjmov majú problém s absolútne základným fungovaním.
