Štátny systém adresnej energopomoci vznikol preto, aby pomohol sociálne slabším skupinám obyvateľstva a ľuďom s nízkymi príjmami, aby dokázali zvládnuť čoraz vyššie náklady na energie. Presne takúto pomoc by uvítal aj 74-ročný dôchodca Arnold Valuška, ktorý žije v rodinnom dome v obci Králiky neďaleko Banskej Bystrice spoločne so svojou manželkou a rodinou svojho syna. Hoci jeho rodina podľa všetkých oficiálnych výpočtov a pravidiel ministerstva hospodárstva spĺňala stanovené príjmové limity aj celkovú bonitu, štátne úrady mu pomoc odopreli. Jeho prípad opísala STVR.
Začal sa tak maratón, pri ktorom dôchodca opakovane žiadal preverenie svojho prípadu. Opakovane predkladal jasné dôkazy a potvrdenia o tom, že má na pomoc zákonný nárok, no úradníci na ministerstve jeho žiadosti a sťažnosti celé mesiace prehliadali.
Celkom oprávnene sa preto pýta, kto iný by mal mať prehľad o spotrebe a sociálnej situácii občanov, ak takéto základné údaje očividne nedokáže riadne evidovať a vyhodnotiť ani samotný štát.
Pripísali mu obrovskú spotrebu
Oficiálnym dôvodom, prečo ministerstvo nepriznalo energopomoc, mala byť extrémne vysoká spotreba elektriny. Automatizovaný systém vyhodnocovania totiž na základe evidovaných čísel dospel k záveru, že odberné miesto v rodinnom dome pána Valušku nezodpovedá profilu bežnej slovenskej domácnosti.
Úradné rozhodnutie argumentovalo tým, že v dome je spotreba nad hranicou 30 MWh ročne, čo je maximálny legislatívny limit pre získanie štátnej dotácie.
Pán Arnold však takéto odôvodnenie od začiatku odmietal, pretože toľko elektriny podľa vlastných slov určite nespotrebuje. Rodinný dom na Králikoch neslúži na žiadne podnikateľské aktivity, na pozemku nestojí ani veľký vyhrievaný bazén a už určite v dome nikto neťaží kryptomeny. Hoci na vykurovanie využíva elektrický kotol, jeho ročný odber sa k hraničným 30 MWh nikdy ani len nepriblížil.
Tieto skutočnosti pritom neopieral iba o pocity, ale o vlastné záznamy. Presné údaje o spotrebe elektrickej energie si totiž zapisuje do osobného zošita už nepretržite 15 rokov. Hoci ide o neoficiálne súkromné merania, dlhoročné záznamy ukazujú, že limit neprekročil ani jediný raz.
Dokonca poznamenal, že v minulosti zažil podstatne tuhšie zimy s omnoho vyššími nárokmi na kúrenie, no ročný odber v jeho dome nikdy nedosiahol ani blízko zákonného limitu na energopomoc. Preto vôbec nedokázal pochopiť, k akým podkladom a výpočtom sa úradníci vlastne dopracovali.
Skutočná spotreba bola polovičná
Jeho odhady či výpočty následne do bodky potvrdila samotná Stredoslovenská energetika (SSE), ktorá je dodávateľom elektriny pre dané odberné miesto. Hovorkyňa spoločnosti Michaela Krivá uviedla, že na tomto odbernom mieste nebola za posledných 5 rokov ani raz zaznamenaná spotreba vyššia ako 30 MWh. Reálna nameraná hodnota dosiahla presne 16,935 MWh, čo znamená, že skutočná spotreba bola takmer o polovicu nižšia, než akú uvádza ministerský systém.
Nad vymyslenou nadspotrebou a zamietnutím pomoci krútili hlavou aj samotní zamestnanci energetickej spoločnosti, ktorí klientovi dali za pravdu. Zároveň však rázne odmietli akúkoľvek vinu za vzniknutý problém. Hovorkyňa zdôraznila, že Stredoslovenská energetika nahrala do centrálneho systému ministerstva hospodárstva správne údaje, a to presne 1. apríla s platnosťou k 23. marcu 2026.
Kým si štátne orgány vymieňali informácie s dodávateľom a hľadali pôvod chyby, pán Valuška musel znášať následky. Mesačné zálohové platby za elektrinu mu v dôsledku nepriznania pomoci okamžite stúpli o 66 eur. V celoročnom zúčtovaní to pre rodinný rozpočet znamenalo neplánovaný výdavok vo výške takmer 800 eur, čo pre človeka na dôchodku rozhodne nie je málo peňazí.
Aj samotné zamietnutie vyvoláva otázky
Nezávislý advokát Vladimír Feľbaba v tejto súvislosti pripomenul, že občan má v prípade nepriznania adresnej energopomoci právo podať oficiálnu námietku. Zároveň však dodal, že pred samotným podaním námietky by mal dotyčný najprv požiadať príslušný orgán o vysvetlenie, z akých dôvodov k nepriznaniu pomoci prišlo a z akých konkrétnych podkladov štát vychádzal.
Pán Valuška sa oprel presne o tento postup a kontaktoval priamo klientske centrum ministerstva hospodárstva. Na infolinke sa však žiadneho vysvetlenia nedočkal, pretože zamestnanci klientskeho centra nevedeli o podrobnostiach prípadu. Senior im preto opakovane volal celkovo 7 až 8-krát, no bez výsledku. Pracovníci na linke mu len mechanicky opakovali, že majú pred sebou dáta doručené zo systému, ktoré považujú za nemenný fakt, a s celou vecou nevedia nič urobiť.
Dôchodca sa preto rozhodol ísť cestou oficiálnych písomných námietok. Vypracoval prvú písomnú žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia, ku ktorej priložil priame dôkazy v podobe kópií faktúr od dodávateľa, ktoré čierne na bielom dokazovali, že limit neprekročil. Právny zástupca potvrdil, že išlo o zjavnú administratívnu chybu, pričom ministerstvo malo na základe predložených faktúr rozhodnutie okamžite prehodnotiť a nárok uznať.
Namiesto toho však z rezortu hospodárstva prišla strohá odpoveď s textom, že na odbernom mieste bola zaznamenaná nadmerná spotreba, a preto námietke nemožno vyhovieť.
Pán Arnold sa nevzdal a poslal na ministerstvo ďalšiu námietku s doplňujúcimi informáciami. Výsledkom bol ďalší úradný list, ktorý pôsobil ako doslovná kópia toho predchádzajúceho, pričom opäť obsahoval len strohé konštatovanie o nadspotrebe. Ani v jednom z doručených oznámení o preverení námietok sa nenachádzal žiadny konkrétny zdroj dát či výpočet spotreby. Chýbalo na nich dokonca aj meno úradníka alebo referenta, ktorý mal vec na starosti.
Zlyhali aj okresné úrady
Podľa advokáta Vladimíra Feľbabu má štát jasnú povinnosť transparentne uviesť, o aké dáta sa pri svojom rozhodovaní opiera. Dôchodca sa však ani z jedného oficiálneho dokumentu nedozvedel, na základe akého zdroja rezort prišiel k jeho fiktívnej spotrebe. Radu či pomoc nezískal ani na Okresnom úrade v Banskej Bystrici, hoci práve okresné úrady majú občanom zo zákona pomáhať pri riešení námietok spojených s energopomocou.
Pracovníci na úrade iba bezradne skonštatovali, že netušia, z čoho ministerstvo pri výpočte nadspotreby vychádzalo.
Právnik v reakcii na tento stav upozornil, že na postupy pri prideľovaní adresnej energopomoci sa nevzťahuje bežný správny poriadok. Z tohto dôvodu poškodeným občanom odporučil postupovať podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a právnou cestou namietať nesprávny úradný postup štátnych orgánov. K podaniu žaloby napokon nemuselo prísť iba vďaka tomu, že sa do celého prípadu vložili médiá.
Až po novinárskom podnete a takmer troch týždňoch čakania na odpoveď sa ministerstvo hospodárstva rozhýbalo. Hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík najprv obhajovala postup úradníkov tým, že systém vychádzal z údajov dodaných externými partnermi v danom čase. Následná krížová kontrola však odhalila skutočný stav. A rezort musel priznať chybu.
Hovorkyňa oznámila, že ministerstvo identifikovalo nesúlad medzi pôvodne zaslanými dátami a reálnou spotrebou, pričom prisľúbila, že odberné miesto pána Valušku opätovne prehodnotia spätne od 1. januára 2026.
Jeden zmätok za druhým
Hoci rezort pred novinármi sľúbil, že situáciu rýchlo napraví a dokonca sa im poďakoval za upozornenie, chaos tým neskončil. Navyše, ministerskí úradníci mali vykonať krížovú kontrolu údajov už po telefonátoch a dvoch písomných námietkach pána Valušku. Tie ale evidentne vybavili len formálnym odkliknutím šablóny. Reálne začali konať až vo chvíli, keď sa o prípad začali zaujímať kamery.
A to stále nie je všetko. Dôchodca dostal 13. augusta poštou ďalšie zamietavé stanovisko (s dátumom 4. augusta 2026), kde ministerstvo znova trvalo na pôvodnom verdikte a tvrdilo, že pre nadmernú spotrebu pomoc nedostane. O 3 dni neskôr mu však do schránky dorazila ďalšia obálka, tentokrát z Rimavskej Soboty. List síce obsahoval oficiálnu hlavičku ministerstva hospodárstva, no chýbal na ňom akýkoľvek podpis aj dátum vystavenia.
V tomto oznámení už stálo, že po opravách mu energopomoc priznávajú, avšak len v rámci druhej vlny so spätnou platnosťou od 1. mája 2026, čo bolo v priamom rozpore s prísľubom hovorkyne o prehodnotení nároku spätne k 1. januáru.
Novinári preto znova kontaktovali ministerstvo a žiadali vysvetlenie, ktoré z doručených rozhodnutí vlastne platí. Tlačový odbor ministerstva v reakcii uviedol, že ich celá situácia mrzí a opakované zamietavé stanoviská pripísal časovému nesúladu medzi vybavením námietky a technickou aktualizáciou údajov v systéme.
Rezort sľúbil, že okamžite pošle nové písomné rozhodnutie o náprave. Definitívne sa všetko vyriešilo až 20. augusta, kedy pán Arnold Valuška konečne dostal do rúk oficiálne potvrdenie o tom, že mu štát priznáva energopomoc spätne od 1. januára.
