Sociálne siete by mohli prejsť jednou z najvýraznejších zmien za posledné roky. Český europoslanec Tomáš Zdechovský chce otvoriť v Európskom parlamente tému konca neoverených anonymných účtov. Platforma by podľa jeho predstavy mala vedieť, kto konkrétne stojí za profilom, hoci ostatní používatelia by jeho meno poznať nemuseli.
Zdechovský chce návrh najskôr prerokovať s kolegami z Európskej ľudovej strany a následne hľadať podporu naprieč europarlamentom. Ak by ju získal, poslanci by mohli vyzvať Európsku komisiu, aby pripravila konkrétne riešenie. V tejto chvíli teda nejde o schválenú legislatívu ani oficiálny návrh EÚ.
Prezývka by mohla zostať
Podľa predstavy, ktorú europoslanec opísal českému denníku FORUM 24, by každý osobný účet musel byť spojený s overenou fyzickou osobou. Neznamenalo by to však automaticky povinné zverejnenie občianskeho mena. Používateľ by mohol ďalej vystupovať pod prezývkou, platforma by však vedela potvrdiť, že za profilom stojí skutočný človek.
Jedným zo spôsobov overovania by podľa neho mohla byť EUDI Wallet, teda pripravovaná európska digitálna peňaženka. Identifikačné údaje by pritom nemali byť verejné a k skutočnej identite človeka by sa polícia alebo súd dostali iba v zákonom určených prípadoch. Návrh cieli najmä na situácie, keď jeden človek prevádzkuje množstvo falošných profilov alebo keď nie je možné rozlíšiť reálneho používateľa od automatizovaného účtu. Zdechovský zároveň počíta s výnimkami pre ľudí, pri ktorých má verejná anonymita legitímny význam, napríklad pre whistleblowerov, obete násilia či disidentov.
Podobná debata sa pritom v Európe neobjavuje prvýkrát. Nemecký kancelár Friedrich Merz vo februári podporil ešte tvrdší model s povinnými skutočnými menami na internete, o čom sme informovali v samostatnom článku.
Návrh okamžite vyvolal obavy
Zaujímavé je, že samotná Európska ľudová strana v stanovisku k Aktu o digitálnych službách obhajovala právo používateľov zostať na internete anonymnými. Zároveň však podporovala princíp, podľa ktorého by mal byť človek v zákonom odôvodnených prípadoch digitálne identifikovateľný. Dnešné európske pravidlá plošné overovanie identity všetkých používateľov sociálnych sietí nevyžadujú. EÚ sa zatiaľ sústreďuje predovšetkým na overovanie veku, pričom presadzuje riešenia, ktoré dokážu potvrdiť napríklad plnoletosť bez odhalenia mena alebo celého dokladu.
Zverejnený návrh vyvolal výrazne kritické reakcie aj priamo pod príspevkom europoslanca. Časť diskutujúcich sa obáva vytvárania nástroja na sledovanie ľudí, možného zneužitia údajov štátom či postihovania občanov za politické názory. Objavili sa aj prirovnania k autoritárskym režimom. Iní používatelia naopak upozorňovali, že problém dezinformácií a falošných účtov je reálny, otázkou však podľa nich zostáva, či je povinné overenie totožnosti správnym riešením.
O tom, či sa myšlienka dostane ďalej než k politickej diskusii, zatiaľ rozhodnuté nie je. Zdechovský najskôr potrebuje získať podporu vo vlastnej politickej skupine a následne medzi ďalšími europoslancami. Až potom by sa témou mohla formálne zaoberať Európska komisia.
