Na Slovensku využíva umelú inteligenciu vo svojom podnikaní 73 percent firiem, teda takmer tri štvrtiny celého trhu. V porovnaní so situáciou spred roka ide o výrazný nárast, vtedy s technológiou pracovala len polovica podnikov. Tieto čísla priniesol augustový prieskum spoločnosti SAP, ktorý prostredníctvom aplikácie Instant Research zrealizovala výskumná agentúra Ipsos medzi slovenskými a českými vedúcimi pracovníkmi. Výsledky zosumarizoval Teraz.sk.
Podľa Martina Fereneca, generálneho riaditeľa SAP, dnes manažéri vnímajú umelú inteligenciu ako nástroj, ktorý im reálne pomáha v ich každodennom biznise. To sa odráža aj v tom, že štvrtina firiem už dnes počíta s AI ako s pevnou súčasťou svojej firemnej stratégie.
Pred rokom malo takto nastavené plány len 10 percent opýtaných. Opačnú stranu spektra tvorí len 7 percent manažérov, ktorí priznávajú, že pre oblasť umelej inteligencie nemajú vo firme vytvorenú vôbec žiadnu stratégiu.
Rýchlosť, s akou firmy a používatelia novú technológiu prijímajú, Ferenec prirovnáva k nástupu internetu. Internet potreboval na získanie 50 miliónov používateľov celých 7 rokov. Naproti tomu prvý verejne dostupný jazykový model LLM dosiahol métu 100 miliónov používateľov v priebehu len 2 mesiacov.
Investujú, no nie úplne vo veľkom
No hoci prijatie technológie prebehlo veľmi rýchlo, vo firemných nákladoch zatiaľ umelá inteligencia netvorí zrovna zásadnú položku. Za posledných 12 mesiacov slovenské podniky najčastejšie investovali do tejto oblasti v rozmedzí od 5-tisíc do 25-tisíc eur. Tento rámec potvrdilo 28 percent respondentov. Pätina firiem, teda asi 20 percent, vynaložila za uplynulý rok sumu 5-tisíc eur alebo menej.
Pri vyšších rozpočtoch sa čísla rozchádzajú. Investície v hodnote medzi 25-tisíc a 50-tisíc eurami priznalo 15 percent podnikov, sumu od 50-tisíc do 100-tisíc eur vložilo do AI 7 percent opýtaných. Do najvyššej kategórie, kde výdavky na AI presiahli hranicu 100-tisíc eur, spadá 12 percent slovenských firiem.
Peniaze smerovali do rôznych kategórií, no najväčšia pozornosť sa sústredila na ľudské zdroje. Viac ako polovica opýtaných manažérov uviedla, že peniaze minula na vzdelávanie a školenia zamestnancov. Druhou najčastejšie uvádzanou oblasťou bola integrácia AI nástrojov do existujúcich firemných systémov. Veľmi tesne za integráciou skončili výdavky na licencie pre samotné LLM modely.
Zároveň takmer štvrtina odpovedí v prieskume hovorila o investíciách do dátovej infraštruktúry a dôkladnej prípravy dát. Martin Ferenec práve prácu s dátami označil za absolútne kľúčovú, pretože kvalita údajov dramaticky ovplyvňuje presnosť a samotnú využiteľnosť technológie v reálnych podmienkach.
Ako je to s návratnosťou?
Sumy, ktoré firmy investujú do AI, sú však len jedna strana mince. Tou druhou, o nič menej dôležitou, je návratnosť, teda v akej miere sa vynaložené investície vracajú späť vo forme produktivity, a teda vyšších tržieb.
Ferenec na základe doterajšieho hodnotenia návratnosti očakáva, že celkový objem výdavkov podnikov na AI bude v nasledujúcom období ďalej rásť. So zhodnotením vynaložených financií vyjadrilo spokojnosť 69 percent slovenských a až 77 percent českých respondentov, ktorí sa zúčastnili prieskumu.
Podniky vidia najväčšie prínosy najmä v tom, koľko času im dokáže nová technológia ušetriť. Úsporu času ako hlavný benefit označilo až 81 percent slovenských manažérov. Druhým najčastejším prínosom je pracovná efektivita, pričom 70 percent opýtaných deklaruje, že im AI pomohla významne zvýšiť produktivitu práce.
Ferenec však jedným dychom dodáva, že samotné nasadenie technológie automaticky neznamená úspech. Pokiaľ firma zapojí umelú inteligenciu do nefunkčných procesov, nechá ju pracovať so zlými podkladovými dátami, prípadne ju zverí pracovníkom bez potrebného zaškolenia, výsledky budú rovnako zlé. Rozdiel bude len v tom, že nekvalitné výstupy začnú pribúdať oveľa rýchlejšie než predtým.
