Plány na rušenie poštových pobočiek na Slovensku podliehajú prísnemu dohľadu štátnych orgánov. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb potvrdil, že každý jeden podnet na trvalé zatvorenie kontaktného či prístupového miesta pošty prechádza dôkladným posudkom. Absolútne kľúčovým kritériom je pritom aj naďalej zachovanie kvality univerzálnej služby a bezproblémový prístup pre občanov. Ak navrhované zmeny nespĺňajú zákonné podmienky, regulátor daný zámer zamietne. Napriek tomu ale takmer neustále končia desiatky pobočiek. Prečo?
Bez súhlasu “zhora” to nejde
Postup pri optimalizácii poštovej siete sa teda neskladá z rozhodnutí typu zo dňa na deň, ale má jasne stanovené pravidlá, vysvetľuje spravodajský portál agentúry TASR na základe vyjadrení kapacít ako z pošty, tak aj z regulačného úradu.
Ako objasnila Simona Hyravá z tlačovo-informačného referátu regulačného úradu, pri každej žiadosti zo strany Slovenskej pošty sa detailne skúma jej reálny dopad na celkový komfort zákazníkov. Hlavnou prioritou zostáva, aby ľudia v danom regióne neprichádzali o základné poštové služby ani po prípadnom zrušení lokálnej prevádzky.
Samotná Slovenská pošta aj preto odmieta špekulovať o presných číslach či plánovaných zatváraniach na najbližšie obdobie. Eva Peterová, hovorkyňa spoločnosti, vysvetlila, že akákoľvek zmena podlieha individuálnemu posúdeniu regulátora, pričom bez jeho oficiálneho rozhodnutia nie je možné vopred zverejňovať žiadne čiastkové závery. Všetky schválené úpravy v sieti a konkrétne termíny však doručovateľ priebežne publikuje na svojom webe. Zákazníci tak vždy aspoň do istej miery vedia, čo sa deje a čo sa chystá.
Optimalizácia zasiahla mnohé pobočky
Snaha o zeefektívnenie fungovania pobočiek naďalej pokračuje podľa dlhodobého transformačného plánu. Od začiatku tohto roka do 1. augusta pošta trvalo ukončila prevádzku 41 nepovinných pobočiek, ktoré fungovali nad rámec minimálnych požiadaviek poštovej licencie.
Tieto rušenia sa dotkli prevažne malých obcí, pričom sa vždy sa posudzovala hospodárska bilancia prevádzky a jej reálne využívanie občanmi. V minulom roku zase skončilo 45 pôšt, z čoho 22 bolo v okresných a 23 v krajských mestách.
Hlavným dôvodom týchto rozsiahlych zmien je údajne dlhodobý nezáujem verejnosti o návštevu kamenných predajní, čo vedie k tomu, že z celkového počtu (približne 1 300 pôšt) vykazuje opakované straty viac ako 1 000 z nich. Podľa platnej poštovej licencie by pri pritom na zabezpečenie služieb po celom Slovensku stačilo len 852 pobočiek.
Podnik zároveň pripomína, že väčšina slovenských obcí pobočku pošty nemá a nikdy ani nemala, pričom doručovanie zásielok zostáva plne zabezpečené prostredníctvom kuriérov a doručovateľov.
Zákon presne hovorí, ako ďaleko to máte k najbližšej pošte
Na ochranu dostupnosti služieb pre obyvateľov teda existujú jasne definované pravidlá kvality. Zákazníci musia mať k najbližšej pošte prístup zo všetkých obývaných častí obcí s viac ako 25 obyvateľmi do vzdialenosti najviac 10 kilometrov. Kamenná pobočka musí fungovať v každej obci, ktorá má vyše 2 500 obyvateľov, ak jej celá spádová oblasť presahuje 3 500 ľudí.
Pri väčších sídlach určuje legislatíva povinnosť zriadiť najmenej jednu poštovú pobočku na každých, aj začatých 22-tisíc obyvateľov. Rovnaké pravidlo platí aj pre jednotlivé mestské časti v Bratislave a Košiciach, ktoré prekračujú túto hranicu počtu obyvateľov. Vďaka týmto garanciám sa má zabezpečiť, že rušenie nerentabilných prevádzok neohrozí základný štandard poštových služieb pre občanov.
Červené čísla
Ako už bolo spomenuté, Slovenská pošta ruší svoje kamenné pobočky najmä z ekonomických, ale do istej miery aj technologických dôvodov. Z približne 1 300 pobočiek je totiž viac ako 1 000 dlhodobo stratových, pričom poštová licencia požaduje prevádzku len 852 z nich.
Tradičné listy či poukážky dnes do veľkej miery nahradila elektronická komunikácia, internetové bankovníctvo a mobilné aplikácie. Ľudia navštevujú kamenné pošty čoraz menej, pričom samotná prevádzka budov, energií či personálu stojí podnik milióny eur ročne. Z pohľadu hospodárenia a moderného riadenia firmy je tak proces optimalizácie viac-menej nevyhnutný.
Háčik je v tom, že to, čo je výhodné pre biznis, nie je vždy vhodné pre zákazníkov. Pochopiteľne, záleží na tom, koho sa spýtate. Pre mladšiu a strednú generáciu zatvorenie pobočky často nie je zásadná prekážka. Zásielky si vybavujú cez balíkoboxy, aplikácie, online platby alebo prostredníctvom kuriérov, keďže je to pre nich pohodlnejšie a rýchlejšie.
Problém to však je pre seniorov, ľudí bez prístupu k internetu či obyvateľov menších obcí s horším dopravným spojením. Pre túto skupinu obyvateľov je pošta často jediným miestom na výber dôchodku, zaplatenie šekov či odoslanie listu. Potreba cestovať do susednej obce pritom pre nich často znamená reálnu komplikáciu.
Koná pošta správne?
Z hľadiska manažmentu a dlhodobej udržateľnosti koná pošta rozumne a logicky. Udržiavať stovky nerentabilných prevádzok len zo zotrvačnosti by viedlo k obrovským finančným stratám, ktoré by nakoniec musel zaplatiť štát.
Pošta sa namiesto toho snaží transformovať na modernú doručovaciu sieť a v obciach ponúka alternatívne riešenia, ako je partnerský koncept „malej pošty“ v spolupráci s obecnými úradmi či lokálnymi predajňami, prípadne rozširovanie služieb poštových doručovateľov priamo do domov.
