Vláda síce sľubuje, že sa postaví za vodičov a skrotí ceny na pumpách, no podľa analytikov to takto jednoducho nebude fungovať. Ako uvádza STVR, od 1. októbra 2026 začne platiť strop na maloobchodnú maržu pri predaji benzínu a nafty, a to vo výške desať centov na liter. Problém je v tom, že väčšina čerpacích staníc si aj tak berie menej, takže reálny dopad na cenu bude s najväčšou pravdepodobnosťou minimálny. Namiesto zlacnenia palív sa tak môže stať, že opatrenie len skomplikuje život najmä menším čerpacím staniciam.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) predstavil balík opatrení, ktorý má reagovať na rastúce ceny pohonných hmôt. Okrem stropu na marže ide aj o dočasnú zľavu na cestovanie vlakom v druhej triede o 50 percent. Platí od 1. do 31. októbra a štát mala by stáť približne 6 miliónov eur. V hre je aj tretinová zľava na prímestské autobusy, tá si však ešte vyžaduje dohodu s vyššími územnými celkami a mestami.
Kľúčové je ale samotné obmedzenie marže. Od 1. októbra bude maximálna maloobchodná marža pri predaji benzínu a nafty stanovená na 0,10 eura na liter. Dôležité je rozumieť, že nejde o zastropovanie samotnej ceny paliva na pumpe, ale len o limit na to, koľko si môže predajca “naúčtovať“ nad veľkoobchodnú cenu. Fico to zhrnul tak, že opatrenie nezastaví rast cien, ak zdražie samotná komodita na trhu. Má ísť len o akúsi brzdu, aby sa predajcovia „správali slušne“.
Presné parametre má doriešiť vyhláška, ktorú pripravuje ministerstvo financií. Tá určí, ako presne sa bude marža počítať a kontrolovať aj pri čerpacích staniciach na diaľniciach, kde sú ceny spravidla vyššie.
Analytici tvrdia, že sa toho veľa nezmení. Ale prečo?
Nafta dnes stojí takmer 2 eurá za liter, benzín viac ako 1,80 eura. Z tejto sumy si čerpacie stanice berú marž od 5 do 15 centov na liter. Práve v tom je kameň úrazu. Strop 10 centov leží presne v strede tohto rozpätia. Viaceré stanice tak už dnes fungujú s nižšou maržou, než akú stanovuje povolený limit.
„Marža asi nebude už dnes veľmi vysoká, pretože konkurencia na Slovensku funguje. Máme celkom veľa rôznych prevádzkovateľov čerpacích staníc,“ vysvetlil analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida. Inými slovami, trh si už dávno urobil svoje. Prirážky sa vplyvom konkurencie držia dole aj bez zásahu štátu, takže regulácia v praxi nezasiahne tam, kde by mala najväčší efekt.
Najviac to pocítia malé čerpačky
Dopad na samotný trh čerpacích staníc bude rôzny. Väčšie siete majú vedľajší biznis, napríklad predaj kávy, občerstvenia, doplnkového tovaru. Marža na palive teda pre ne nie je jediným zdrojom príjmu. Menšie, často rodinné čerpacie stanice takúto možnosť nemajú, čo znamená, že marža z paliva je pre ne kľúčová.
„V prípade efektu na samotné čerpacie stanice, môže stanovenie limitu ovplyvniť rozvojové projekty, modernizáciu a pokrytie prevádzkových nákladov,“ upozorňuje Slovenská asociácia palivového priemyslu a obchodu. V praxi to môže znamenať, že menšie stanice zmrazia investície do modernizácie stojanov, technológií či obnovy vybavenia, pretože im na to jednoducho nezostane priestor v marži.
Česko to riešilo inak
Slovenská vláda sa pri argumentácii oprela aj o susedné Česko, ktoré si reguláciu marží vyskúšalo už začiatkom apríla 2026. Český model je však postavený inak a je oveľa zložitejšie než ten slovenský.
Ako uviedlo české ministerstvo financií, vláda pod vedením Andreja Babiša reagovala na skokový nárast cien pohonných hmôt spôsobený napätím na Blízkom východe a v Hormuzskom prielive. Namiesto jednorazového a pevného stropu zaviedla dynamický systém. Ministerstvo financií každý pracovný deň o 14:00 vyhlasovalo maximálnu prípustnú cenu benzínu a nafty platnú na nasledujúci deň, pričom marža čerpacích staníc bola pôvodne limitovaná na 2,50 koruny na liter.
Súčasne s tým vláda znížila spotrebnú daň na naftu na minimum povolené európskou harmonizáciou, čo pri prepočte s DPH predstavovalo zníženie o 2,35 koruny na liter.
Rozdiel oproti Slovensku je práve v tomto kombinovanom prístupe. „Vo výsledku teda nastalo zníženie cien, ktoré však bolo výsledkom výrazného zníženia spotrebnej dane,“ vysvetlil Radovan Potočár, šéfredaktor Energie-portal.sk. Samotný strop na marže teda v Česku nebol hlavným dôvodom, prečo ceny klesli. Bola ním hlavne nižšia daň.
Ako uvádza MF ČR, česká vláda opatrenia postupne predlžovala a upravovala aj v priebehu mája a júna. Marža sa napríklad zvýšila z 2,50 na 3 koruny na liter. Zmenil sa aj spôsob výpočtu regulovanej ceny na kĺzavý trojdňový priemer veľkoobchodných cien.
Slovensko spotrebnú daň znižovať neplánuje. Fico to odôvodnil tým, že osobitný odvod pre rafinérie na Slovensku už existuje, a zníženie dane teda nie je potrebné. To je zásadný rozdiel, ktorý čiastočne vysvetľuje, prečo české opatrenie viedlo k reálnemu poklesu cien, zatiaľ čo slovenský strop na marže bude mať sám osebe oveľa miernejší efekt.
Opatrenia neušli kritike ani medzi samotnými politikmi. Ako referuje Info.sk, strany ako Progresívne Slovensko, SaS či KDH ich označili za populizmus. Namiesto stropu na marže či zľavy na vlaky by uvítali práve zníženie daní na palivo.
Čo z toho vyplýva
Ak teda niekto očakáva, že po 1. októbri pri tankovaní začne platiť menej, realita bude podľa všetkého iná. Cena litra sa bude aj naďalej odvíjať najmä od vývoja cien ropy na svetových trhoch a veľkoobchodných cien, nie od marže predajcu, ktorá už dnes v mnohých prípadoch nedosahuje ani navrhovaný strop.
Skutočným testom bude až konkrétna vyhláška ministerstva financií, ktorá stanoví presné pravidlá kontroly a vymáhania limitu. Práve od jej znenia bude závisieť, či pocítia dôsledky len menšie čerpacie stanice, alebo sa nájde spôsob, ako plošne regulovať trh bez toho, aby to ohrozilo ich prevádzku.
