Peniaze, výplata aj každodenné chodenie do práce môžu mať už o desať rokov podstatne menší význam než dnes. Elon Musk tentoraz neurčil iba vzdialenú budúcnosť, ale pomenoval konkrétny rok, v ktorom sa má svetová ekonomika zmeniť na nepoznanie.
Šéf spoločností Tesla, SpaceX a xAI svoju predpoveď vyslovil počas rozhovoru s šéfredaktorkou magazínu The Economist Zanny Minton Beddoes. Podľa Muska nebude v roku 2036 na peniazoch záležať, pretože ich už ľudia nebudú potrebovať spôsobom, na aký sú zvyknutí dnes.
Základom jeho predstavy je mimoriadne rýchly rozvoj umelej inteligencie. Musk očakáva, že približne do piatich rokov prekoná súčet ľudskej inteligencie a počas nasledujúceho desaťročia spolu s humanoidnými robotmi zvládne prakticky každú digitálnu aj fyzickú prácu.
Roboty majú vytvoriť takmer nekonečnú ekonomiku
Ak bude existovať obrovské množstvo robotov vybavených pokročilou digitálnou inteligenciou, Musk očakáva vznik akejsi takmer nekonečnej ekonomiky. Stroje by vyrábali viac tovarov a poskytovali viac služieb, než by ľudia dokázali spotrebovať.
Peniaze dnes potrebujete najmä na bývanie, potraviny, dopravu a zábavu. Ak by však AI a roboty dokázali všetky tieto potreby pokryť v prakticky neobmedzenom množstve, podľa Muska by prestalo dávať zmysel, aby o prístupe k nim rozhodoval zostatok na účte.
Práca by úplne nezanikla, no stala by sa dobrovoľnou činnosťou. Musk ju prirovnal k pestovaniu paradajok vo vlastnej záhrade. Človek ich môže jednoducho kúpiť, napriek tomu ich mnohí pestujú pre potešenie. Podobne by ľudia pracovali preto, že ich určitá činnosť baví, nie preto, že bez výplaty nedokážu zaplatiť účty.
Prechod k takémuto svetu by podľa neho sprevádzal univerzálny vysoký príjem. Štát by ľuďom mohol jednoducho posielať peniaze, aj keď nevykonávajú platenú prácu. Musk už v minulosti tvrdil, že automatizácia neprinesie iba základný príjem na prežitie, ale dostatok prostriedkov na pohodlný život.
Namiesto inflácie očakáva opačný problém
Beddoes namietla, že rozdávanie peňazí bez zodpovedajúcich príjmov štátu by v súčasnej ekonomike vyvolalo infláciu. Musk s tým nesúhlasil. Infláciu opísal ako pomer množstva peňazí k dostupným tovarom a službám.
Ak by produkcia poháňaná umelou inteligenciou rástla rýchlejšie než množstvo peňazí, ceny by podľa neho nemuseli stúpať. Práve naopak, hlavným problémom by sa mala stať deflácia, teda postupný pokles cien.
Ide však o Muskove mimoriadne odvážne predpovede, nie o potvrdený ekonomický plán. Nevysvetlil napríklad, kto bude roboty a výrobné kapacity vlastniť, ako sa ich produkcia rozdelí medzi ľudí a ani čo sa stane so vzácnymi statkami, ako sú pozemky či bývanie v žiadaných lokalitách.
Umelá inteligencia pritom mení pracovný trh už dnes, no jej dosah je zatiaľ výrazne vzdialený svetu bez peňazí. Muskove firmy sa napriek tomu na prudký rast AI pripravujú. SpaceX napríklad plánuje vybudovať rozsiahle dátové centrá na obežnej dráhe, ktoré by poskytovali výpočtový výkon budúcim systémom umelej inteligencie.
