Ceny palív, hlavne nafty, sú v Európe aj v Amerike na rekordných úrovniach a medzi Washingtonom a Bruselom kvôli tomu stúpa napätie. Americký minister financií Scott Bessent verejne vyzval európskych spojencov, aby okamžite uvoľnili svoje núdzové zásoby nafty. Predstavitelia Európskej komisie a členských štátov sa v piatok stretávajú, aby sa dohodli na spoločnej reakcii. Na stole je aj otázka, či siahnuť do strategických rezerv.
Bessent potvrdil tlak na Európu
O tom, že americká administratíva tlačí na Európu, informovala najprv agentúra Reuters. Bessent to následne potvrdil aj sám, keď sa k veci vyjadril na sieti X. Podľa neho by európski partneri mali rýchlejšie splniť záväzky, ktoré už prijali, a okamžite dodať na trh ďalšie zásoby, aby sa zmiernili pretrvávajúce výpadky v dodávkach.
Americký minister financií pritom pridal aj argument z domáceho prostredia. Podľa neho by americkí farmári, dopravcovia a firmy nemali niesť bremeno celosvetového nedostatku nafty sami, píše Newscord.
Washington je podľa Reuters nespokojný najmä s Nemeckom a Francúzskom. Americká vláda tvrdí, že tieto krajiny si nesplnili predchádzajúce záväzky týkajúce sa uvoľnenia núdzových zásob ropy a ropných produktov. Práve tieto dva štáty pritom podľa Reuters držia viac ako tretinu strategických rezerv nafty celej EÚ, referuje Al Jazeera.
Podobne sa vyjadril aj americký minister energetiky Chris Wright. Podľa neho viaceré európske krajiny uvoľnili len zlomok ropy a ropných produktov, ktoré prisľúbili, a vyzval ich, aby dodržali svoje záväzky.
Rokovania v Bruseli
O piatkovom stretnutí informovala agentúra AFP s odvolaním sa na hovorkyňu Európskej komisie Annu-Kaisu Itkonenovú, správu priniesol spravodajský portál agentúry TASR. Hovorkyňa opísala situáciu na trhu s naftou ako veľmi napätú, čo podľa nej vedie k vysokým cenám pre spotrebiteľov po celom svete. Komisia a členské štáty podľa nej úzko spolupracujú, aby situáciu vyhodnotili a našli vhodné opatrenia. Do diskusie v Bruseli sa zapoja aj zástupcovia Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).
Formálne ide o stretnutie pracovnej skupiny pre energetickú úniu, ktoré Komisia zvolala na piatok 2. októbra. Koordinuje ho spolu s Írskom, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ.
Brusel pritom ďalšie uvoľnenie rezerv nevylučuje. Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen pripustil, že strategické zásoby by sa mohli opäť použiť. Doplnil, že o vhodnom načasovaní sa rokuje so všetkými členmi IEA, nielen so Spojenými štátmi. Podľa Euronews by uvoľnenie, ktoré požadujú USA, mohlo na trh dostať ďalších 120 miliónov barelov.
Rezervy už raz uvoľňovali
Pre lepšie pochopenie, núdzové zásoby nie sú pre Európu neznámou témou. Ešte v marci sa členské krajiny IEA dohodli na zatiaľ najväčšom uvoľnení núdzových rezerv v histórii, celkovo 400 miliónov barelov ropy. Bolo to viac ako dvojnásobok toho, čo uvoľnili v roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu.
Z krajín EÚ sa na tom podieľalo 20 štátov, ktoré spolu uvoľnili 91,7 milióna barelov, teda zhruba pätinu z celkového objemu. Spor sa teda netočí len okolo toho, či rezervy použiť, ale aj okolo toho, či jednotlivé krajiny dodali to, čo vtedy sľúbili.
Trump uvažuje, že zakáže vývoz nafty
Americký prezident Donald Trump dal najavo, že by podporil zákaz vývozu nafty z USA, aby zmiernil vysoké ceny palív na domácom trhu. Zdražovanie pripisuje ukrajinským útokom na ruské rafinérie. Väčšina analytikov sa však zhoduje, že hlavnou príčinou je vojna USA s Iránom.
Pre Európu by to bola celkom zlá správa. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič uviedol, že prípadný americký zákaz vývozu nafty by výrazne poškodil európsku ekonomiku. Spojené štáty pritom podľa BBC vyvážajú 1,2 až 1,5 milióna barelov denne.
Trump zároveň reportérom povedal, že jeho administratíva môže požiadať európske krajiny o uvoľnenie zásob nafty. Podľa Rigzone však jeho chuť na zákaz vývozu ochladla, keďže by takýto krok mohol ceny ešte zvýšiť. Tlak má aj politický rozmer, nafta totiž zdražuje len pár týždňov pred americkými voľbami do Kongresu.
V USA stúpla priemerná cena nafty od začiatku vojny s Iránom o viac ako 70 %, na 6,39 dolára za galón.
Koľko stojí nafta v Európe?
Európa na tom nie je o nič lepšie. Priemerná cena nafty v EÚ dosiahla podľa údajov Európskej komisie rekordných 2,24 eura za liter. Vo februári, pred vypuknutím vojny na Blízkom východe, to bolo 1,59 eura. Nové historické maximá zaznamenalo 12 členských krajín. V Dánsku, Holandsku a Fínsku liter nafty presiahol 2,50 eura, v Nemecku stál 2,44 eura.
Na cene sa okrem výpadkov v dodávkach podpisujú aj vysoké marže rafinérií. Ceny ťahá nahor najmä prakticky uzavretý Hormuzský prieliv, blokáda saudského vývozu v Červenom mori a ukrajinské útoky na ruské rafinérie. Dane pritom tvoria v priemere asi 40 percent ceny.
Nafta je zároveň hlavným palivom nákladnej dopravy a poľnohospodárskych strojov. Jej zdražovanie sa preto skôr či neskôr prejaví aj v cenách bežného tovaru. Európska centrálna banka už potvrdila, že vyššie ceny ceny ropy a plynu sú veľké riziko z hľadiska inflácie.
Slovenskí vodiči sú na tom v porovnaní s inými krajinami o niečo lepšie, hoci aj u nás ceny rastú. V 37. týždni stála podľa Štatistického úradu SR obyčajná nafta v priemere 1,924 eura za liter a prémiová 2,125 eura. Obyčajná nafta tak bola o 10,9 percenta lacnejšia ako priemer EÚ.
Premiér Robert Fico v septembri kritizoval Európsku úniu, že vo veci cien pohonných hmôt nekoná. Vyzýval na zvolanie mimoriadneho summitu, ktorý by hľadal riešenie na európskej úrovni.
Ak sa v Bruseli dohodnú na ďalšom koordinovanom uvoľnení rezerv, mohlo by to tlak na ceny aspoň čiastočne zmierniť. Rozhodne však bude aj to, ako sa vyvinie situácia na Blízkom východe a či USA naozaj nesiahnu po obmedzení vývozu.
