Európska únia (EÚ) sa snaží siahnuť na obrovské zisky najväčších tech firiem, ktoré generujú obrovské tržby. Konkrétne oprášila starý nápad na zavedenie celoeurópskej digitálnej dane. Tá by mala zasiahnuť gigantov ako Apple, Meta, Google či Microsoft, pričom do spoločnej európskej kasy by mohla ročne priniesť miliardy eur. Zástancovia tohto kroku tvrdia, že je najvyšší čas, aby tieto firmy konečne férovo prispeli do rozpočtu trhu, vďaka ktorému sa im tak náramne darí.
Pôvodné odhady Európskej komisie, ktoré vychádzali zo skúseností krajín ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko, boli relatívne skromné. Pri 3-percentnej sadzbe, ktorá by sa uplatňovala na príjmy z digitálnej reklamy, online sprostredkovania služieb či zo speňažovania našich používateľských dát, sa očakával ročný výnos okolo 5 miliárd eur. Najnovšia štúdia, ktorú si nechal nedávno vypracovať rozpočtový výbor Európskeho parlamentu, však uvádza úplne iné čísla, píše update-eu.cz.
Podľa novšej analýzy má digitálna daň podstatne vyšší potenciál, ako sa pôvodne zdalo. Ak by sa schválila spomínaná 3-percentná sadzba, do európskeho rozpočtu by mohlo v roku 2028 pritiecť až 25,7 miliardy eur. Europoslanci však nevylučujú ani zavedenie až 5-percentnej sadzby. V takomto prípade by sa ročný výnos mohol vyšplhať naž a 42,9 miliardy eur.
Súčasné pravidlá zlyhávajú, Brusel má plán
Téma digitálnej dane znovu ožila počas nedávneho odborného seminára, kde europoslanci hľadali nové zdroje na financovanie únijného rozpočtu vo výške 1,8 bilióna eur. Terajšie medzinárodné daňové pravidlá totiž narážajú na limity.
Mnohí poslanci kritizujú fakt, že dnešný systém nedokáže efektívne zachytiť a zdaniť zisky moderných technologických spoločností. Tieto firmy bežne poskytujú svoje služby miliónom zákazníkov po celej Európe, no na to, aby tu zarábali, nemusia mať v jednotlivých krajinách takmer akékoľvek reálne zastúpenie. Na Slovensku je takým príkladom Apple, ktorý síce u nás má iPhony aj Macy, no bez riadneho zastúpenia.
Rumunský europoslanec Siegfried Murešan to zhrnul tak, že je úplne prirodzené, aby tieto nadnárodné spoločnosti férovým dielom prispievali do rozpočtu jednotného európskeho trhu. Práve tento trh im totiž vôbec umožňuje, aby mohli v Európe bez problémov podnikať, expandovať a bohatnúť.
A pri digitálnej dani to nekončí. Parlament navrhuje zdanenie aj ďalších moderných sektorov. V hre je napríklad zdanenie výnosov z čoraz populárnejších kryptoaktív alebo z rýchlo rastúceho trhu online hazardných hier.
Boja sa odvety
Súboj s technologickými gigantmi nie je pre Brusel žiadnou novinkou. Európska komisia sa o zavedenie podobnej dane z digitálnych služieb pokúsila už v roku 2018. Plán však vtedy stroskotal na nesúhlase niektorých členských štátov a mimoriadne silnom lobingu samotných firiem. Tie strašili brzdením inovácií a prepadom hospodárskeho rastu.
Celé to teda skončilo fiaskom, výsledkom ktorého bolo, že si viaceré európske krajiny nakoniec zaviedli vlastné digitálne dane. Vznikol tak neprehľadný systém rôznych pravidiel, čo dnes paradoxne slúži ako silný argument pre zástancov jednotného celoeurópskeho riešenia.
Situáciu navyše komplikujú napäté vzťahy medzi Bruselom a Washingtonom. Európska komisia len nedávno udelila spoločnostiam Apple a Meta pokutu vo výške 700 miliónov eur, pričom sociálna sieť X naúčtovala ďalších 120 miliónov eur. Pochopiteľne, tieto rozhodnutia nezostali bez odozvy.
Administratíva Donalda Trumpa v minulosti označila podobné regulácie za čistú diskrimináciu amerických firiem, pričom neváhala siahnuť po odvetných opatreniach. Medzi nimi boli okrem iných aj vízové obmedzenia pre niektorých európskych úradníkov.
Fínsky europoslanec Jussi Saramo však upozorňuje, že Európa sa jednoducho nesmie nechať zastrašiť, hoc aj zo strany tak silnej veľmoci, ako sú Spojené štáty. Aktuálne pravidlá podľa neho nespravodlivo chránia tie najväčšie nadnárodné spoločnosti na úkor jednotlivých štátov. K tomu dodáva, že bez poriadnej dávky odvahy sa tento starý systém nikdy nezmení.
Presadiť túto víziu do reality však bude celkom náročné, pretože akákoľvek nová daň na úrovni Európskej únie si pýta absolútnu zhodu a jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. A práve toho sa mnohé vlády, najmä pre strach o svoju ekonomiku a dobré americké vzťahy, stále obávajú.
