Platy sú citlivá, no veľmi dôležitá téma. Ukazujú totiž, ako to vyzerá s našou životnou úrovňou. A po novom máme k dispozícii veľmi dôležité dáta, keďže zahŕňajú porovnanie platov za rok 2025 naprieč jednotlivými okresmi. Údaje z najnovšej regionálnej štatistiky práce za predchádzajúci rok, ktoré zverejnil Štatistický úrad Slovenskej republiky, a na ktoré upozornil spravodajský portál agentúry TASR, ukazujú, že mesačné mzdy zamestnancov sa v jednotlivých častiach krajiny dramaticky líšili.
Zatiaľ čo v najmenej rozvinutom regióne nedosiahla priemerná mzda ani hranicu 1 300 eur, v najbohatšom bratislavskom okrese sa priblížila k hranici 2 500 eur. Celoslovenský priemer mesačnej mzdy za všetky regióny pritom dosiahol úroveň 1 864 eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje celkom slušný nárast, konkrétne o 115 eur, respektíve 6,6 percenta.
Rozdiel medzi prvou a poslednou priečkou v rebríčku zárobkov presiahol tisíc eur. Z celkového počtu 79 slovenských okresov sa len v šiestich podarilo priemernej mzde prekročiť hranicu 2 000 eur. Na opačnom konci spektra sa ocitlo 19 okresov, kde zamestnanci zarábali menej ako 1 500 eur mesačne. Výrazné mzdové rozdiely medzi regiónmi teda pretrvávajú aj v polovici dekády, čo nie je zrovna priaznivá štatistika.
Priemer ťahala hŕstka vyvolených
Keď sa pozrieme na celkové rozloženie platov, zistíme, že väčšina podnikov vyplácala svojim ľuďom podpriemerné sumy. Až v 65 okresoch nedosahovala mesačná mzda úroveň celoslovenského priemeru, teda 1 864 eur. Vyššiu než priemernú mzdu evidovali štatistiky len v 14 okresoch. Okrem väčšiny území Bratislavského kraja sa do tejto lepšie odmeňovanej skupiny dostali tri košické okresy a tiež okresy Trnava, Púchov, Ružomberok a Žilina. V týchto regiónoch z hľadiska počtu zamestnancov dominovali najmä podniky z oblasti priemyslu a obchodu.
Najvyššie výplaty (nad 2 000 eur) boli takmer výhradne doménou hlavného mesta a východoslovenskej metropoly. Získalo ich len päť bratislavských okresov a okres Košice II. Na absolútnom vrchole rebríčka sa umiestnil okres Bratislava I, kde priemerná mzda dosiahla 2 455 eur.
Na druhej strane rebríčka, s výplatami pod 1 500 eur, zostali najmä okresy na juhu a východe Slovenska. Najnižšie platy cinkali na účty zamestnancom v okresoch Veľký Krtíš, Poltár, Svidník, Medzilaborce a Sabinov. Najhoršie dopadol práve okres Veľký Krtíš, kde priemerná mzda dosiahla 1 294 eur. V porovnaní s prvenstvom v okrese Bratislava I je to rozdiel až 1 162 eur, čo znamená, že ľudia tu zarobili v priemerne len polovicu toho, čo pracujúci v centre hlavného mesta. Nízke zárobky prevládali aj v okresoch Krupina, Bardejov, Sobrance, Rimavská Sobota či Kežmarok.
Kde platy rástli rýchlo a kde stagnovali
Pokiaľ ide o medziročný posun, polepšili si takmer všetky kúty Slovenska. Priemerná mesačná mzda stúpla vo všetkých okresoch s výnimkou jediného, ktorým bol okres Košice III. Najdynamickejší nárast platov v rozmedzí od 10 do 14 percent však zaznamenalo iba deväť slovenských regiónov. Najrýchlejšie skoky v odmeňovaní si pripísali okresy Košice II, Banská Štiavnica a Martin.
Naopak, najpomalšie tempo rastu mezd (ani nie jedno percento), evidovali štatistiky v okresoch Bratislava III, Kysucké Nové Mesto a Poltár.
Celkový objem vyplatených miezd a náhrad za prácu dosiahol hodnotu 36,7 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená 7-percentný nárast, v absolútnych číslach o 2,4 miliardy eur.
Ktoré odvetvia rozdelili najviac peňazí?
Z celkového objemu miezd (takmer 37 miliárd eur) pretiekla nadpolovičná väčšina, presne 51 percent, cez deväť kľúčových odvetví slovenskej ekonomiky z celkovo 85 sledovaných sektorov.
Najviac peňazí vyplatili zamestnávatelia v oblasti verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia, kde výdavky na mzdy dosiahli 3,7 miliardy eur. Nasledovalo školstvo a vzdelávanie s objemom 3,2 miliardy eur a zdravotníctvo, v ktorom zamestnanci dostali 2,8 miliardy eur. V súkromnom sektore prekročil hranicu dvoch miliárd eur maloobchod.
Viac ako jednu miliardu eur na mzdy vynaložili aj firmy pôsobiace vo veľkoobchode, v programovaní, poradenstve či v pozemnej a potrubnej doprave. Z výrobnej sféry dokázala miliardovú hranicu prekročiť iba výroba motorových vozidiel. Ako celok vyplatil komplexný priemysel, ktorý sa skladá zo 34 samostatných odvetví, na mzdách a náhradách celkovo 9,3 miliardy eur.
