Štát usporiadal ďalšie veľké upratovanie v daňovom systéme. Po novom si posvietil na daň z nehnuteľností, pričom zmeny, ktoré nachystal, mnohých iste nepotešia. Ministerstvo financií SR totiž ruší vyše 20-ročný strop pre príplatky za nadzemné podlažia, čo umožní mestám a obciam výrazne navýšiť daň z viacpodlažných nehnuteľností. Táto úprava zasiahne hlavne vlastníkov a nájomcov komerčných objektov, čo môžu byť administratívne centrá, hotely, obchodné domy, ako aj apartmány.
Ak novela prejde parlamentom, účinnosť nadobudne 1. novembra, pričom vyššie sumy by sa do reálnych výmerov po prvý raz premietli za rok 2027. Téme sa venuje portál Peniaze.sk.
Ďalšie zvýšenie nákladov
Ak teda vlastníte alebo si prenajímate priestory vo viacposchodovom objekte, čoskoro vás môže čakať mimoriadne nepríjemné prekvapenie. Dve desaťročia staré pravidlo definitívne končí a slovenské mestá a obce získavajú do rúk účinný nástroj, ako legálne a skokovo navýšiť výber miestnych daní.
Ako pôvodne upozornila STVR, Ministerstvo financií SR ruší zákonné stropy, ktoré platili od roku 2004. Zavedené opatrenie predstavuje celkom jednoduchú, no pre mnohých nepríjemnú rovnicu. V podstate platí, že čím viac poschodí vaša budova má, tým vyšší účet od samosprávy dostanete.
Staré pravidlo patrí do minulosti
Doteraz platil v slovenskej legislatíve pevne stanovený strop. Za každé nadzemné podlažie mohla samospráva vystaviť príplatok v maximálnej výške 33 centov za štvorcový meter. Táto hranica sa však dlho nemenila a podľa rezortu financií už jednoducho nezodpovedala realite dnešného realitného trhu.
Po novom sa tento strop ruší. Maximálna výška príplatku za podlažie sa bude odvíjať od dane zo stavieb na bývanie, ktorú si individuálne určí konkrétne mesto či obec. Ak sa samospráva rozhodne nastaviť príplatok až na úroveň základnej dane za bývanie, pre majiteľov výškových budov to bude znamenať citeľný nárast ročných nákladov.
Koho sa to dotkne najviac?
Novinka, ako ste už asi vyrozumeli, zasiahne predovšetkým vlastníkov a prevádzkovateľov poschodových objektov, ktoré slúžia na podnikanie a komerčné účely. Pôjde napríklad o veľké administratívne a biznis centrá, mestské aj rekreačné hotely, nákupné a obchodné domy či apartmánové domy, ktoré sa využívajú na podnikanie.
Samosprávy krotia obavy
Analytici aj zástupcovia zamestnávateľov zhodne upozorňujú, že vyššia daňová záťaž nezostane len na ramenách developerov či vlastníkov budov. S vysokou pravdepodobnosťou sa veľmi rýchlo prenesie do zvýšených nájmov pre firmy, obchodníkov a živnostníkov. Je to logické. Ak vám ako vlastníkovi stúpnu náklady, budete chcieť rozdiel dorovnať pre maximalizáciu zisku. Práve to dorovnanie v podstate znamená zvýšenie nájmu či poplatkov.
Na riziká upozornil aj Martin Lidaj, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Podotkol, že zvýšená sadzba dane môže byť vážnym problémom hlavne pre malých až stredne veľkých podnikateľov, nakoľko v nejednom prípade ide o viac ako 20 % z ročného nájmu.
Opačný postoj majú samotní zástupcovia miest a obcí, ktoré sa snažia obavy zmierniť. Argumentujú tým, že mnohé obce nevyužívajú naplno ani súčasné zákonné limity a dane držia na nižších úrovniach, aby si udržali atraktivitu pre investície a podnikanie. Inak by to nemalo byť ani za novej legislatívy.
Mohlo by vás zaujímať
Odkedy platia nové pravidlá?
Ak legislatívny návrh Ministerstva financií SR úspešne prejde schvaľovacím procesom v parlamente, účinnosť nadobudne 1. novembra.
Pre majiteľov nehnuteľností a podnikateľov to znamená, že zmeny nepocítia okamžite zo dňa na deň. Vyššie sumy za jednotlivé podlažia sa po prvý raz reálne premietnu do daňových priznaní a výmerov za rok 2027.
