Platenie mobilom či kartou sa postupom času stalo úplne bežnou súčasťou našich životov. Je to pohodlné, no ukrýva sa tu jedno obrovské riziko, ktoré si mnohí vôbec neuvedomujú. Keď zrazu vypadne elektrina alebo zlyhajú bankové systémy, k svojim peniazom sa jednoducho nedostanete. Európska centrálna banka preto vydala dôležité odporúčanie, aby mala každá domácnosť v zálohe pripravenú aspoň základnú finančnú hotovosť.
Podľa európskych bankových expertov by mal mať každý z nás doma odložených aspoň 70 až 100 eur. Takáto suma by mala slúžiť ako finančná záchranná sieť na prvých 72 hodín akejkoľvek nečakanej krízy. Počas týchto troch dní si človek potrebuje nakúpiť aspoň základné potraviny, zohnať nevyhnutné lieky alebo zaplatiť za odvoz.
Aby sme uviedli veci na pravú mieru, zo strany expertov nejde o žiadnu propagandu hotovosti. Hotovosť má v tomto kontexte fungovať len ako poistka, pretože na rozdiel od bankových aplikácií a peňazí v digitálnej podobe nepotrebuje elektrinu, mobilný signál ani funkčné servery.
Bez elektriny niet platby
Ak nebodaj dôjde na veľký výpadok siete či rozsiahly kybernetický útok, nepomôže vám ani to, že máte na účte milióny. Sú vám na nič, pretože sa k nim jednoducho nedostanete. Terminál pri pokladnici v obchode bez spojenia nenaskočí a vy zrazu nemáte ako zaplatiť ani za suchý rožok. A nie, rozhodne nejde o dystopický scenár z filmov. Je to reálna hrozba.
Analytici pri svojich radách vychádzajú zo správania ľudí počas nedávnych krízových udalostí, akými boli pandémia či finančné problémy Grécka. Veľmi dobrým a stále celkom čerstvým príkladom je tiež masívny výpadok elektriny na Pyrenejskom polostrove. K tomu došlo minulý rok.
Tento incident dosť jasne ukázal, ako rýchlo sa dokáže moderná spoločnosť ocitnúť v slepej uličke. Podľa dostupných záznamov sa vtedy platby kartami v kamenných prevádzkach prepadli o 42 percent, pričom celková spotreba klesla o viac než tretinu. Keďže nefungovali ani bankomaty, ľudia bez hotovosti nemali ako nakúpiť jedlo. Hneď po tom, ako sa podarilo obnoviť dodávky prúdu, výbery z bankomatov zaznamenali viac než dvojnásobný nárast.
Odporúčaná stovka na osobu by tak mala byť len základným odrazovým mostíkom, ktorý vám pomôže prekonať najväčší šok. Podobné sumy na prežitie prvých dní radia mať v zálohe aj odborníci v Rakúsku, Holandsku či Fínsku, kým napríklad Švédsko odporúča rezervu rovno na celý jeden týždeň.
Vyberte skôr menšie bankovky
Ak si chcete vytvoriť naozaj spoľahlivú rezervu podľa vlastných potrieb, stačí si urobiť veľmi jednoduchú matematiku. Spočítajte si, koľko vaša domácnosť minie za sedem dní na jedlo, drogériu či nevyhnutné cestovné, a presne túto sumu si odložte bokom.
Pri tvorbe plnení trezoru však myslite aj na to, aké konkrétne bankovky si doň schováte. Mať doma jednu veľkú 500-eurovku nie je veľmi praktické, pretože v čase krízy vám z nej v menšom obchode zrejme nikto nevydá. Oveľa rozumnejšie bude rozmeniť si peniaze na menšie hodnoty, s ktorými sa vám bude ľahko a rýchlo manipulovať. Ideálne sú bankovky v hodnote päť, desať a dvadsať eur, s ktorými za nákup zaplatíte presne a bez zbytočných dohadovačiek.
Slováci si síce na bezkontaktné platby zvykli mimoriadne rýchlo, no práve tento pokrok nás robí veľmi zraniteľnými voči situáciám, keď zlyhá technika. Vždy sa môže stať niečo nečakané. A hoci to rozhodne nechceme privolávať, zrejme je len otázkou času, kedy podobný výpadok zasiahne aj nás.
Ani experti nemajú za cieľ vyvolávať paniku alebo nútiť ľudí k tomu, aby vo veľkom vyberali úspory z účtov. Ide skôr o úplne obyčajnú prevenciu a rozumnú pripravenosť na horšie časy. Odložená hotovosť v šuplíku je jednoducho istota.
