Za auto dnes väčšina bežných slovenských domácností žiadnu každoročnú daň neplatí. Analytici Národnej banky Slovenska však ukázali, ako by mohol vyzerať úplne iný systém. Daň by sa rozšírila aj na súkromné vozidlá a jej výška by výrazne závisela od emisií CO2. Pri niektorých z najobľúbenejších áut na Slovensku by samotná emisná časť dosahovala desiatky až stovky eur ročne.
Téma prichádza v čase, keď vláda rieši ďalšiu podobu verejných financií. Premiér Robert Fico už oznámil zámer úplne zrušiť transakčnú daň od začiatku roka 2027. Štát by tým však prišiel o významný zdroj príjmov a práve nová analýza ukazuje, aký veľký potenciál sa skrýva v úplne inom spôsobe zdaňovania áut.
Autori analytickej štúdie NBS vytvorili model, v ktorom by Slovensko zaviedlo každoročnú daň z vlastníctva osobného auta aj pre domácnosti. Súčasne by sa zmenil registračný poplatok pri prvom prihlásení vozidla na Slovensku a pribudol by menší administratívny poplatok pri neskoršom prevode vlastníctva. Výsledok je z pohľadu štátnej pokladnice mimoriadne zaujímavý. Súčasný systém podľa výpočtov prináša približne 130 až 134 miliónov eur ročne. Modelovaný systém by dokázal vybrať približne 448 až 451 miliónov eur ročne. Rozdiel teda predstavuje približne 314 až 321 miliónov eur každý rok.
Koľko by ste zaplatili za najobľúbenejšie autá Slovákov
Pozreli sme sa na päť najúspešnejších modelov na slovenskom trhu s novými vozidlami za rok 2025. Podľa údajov Registra prevádzkových záznamov vozidiel bola jednotkou Škoda Octavia, za ktorou nasledovali Kia Ceed, Škoda Fabia, Škoda Karoq a Kia Sportage. Pri každom aute sme vybrali bežnú benzínovú motorizáciu a použili oficiálne hodnoty emisií WLTP od výrobcu. Výsledné sumy sme následne vypočítali podľa sadzieb, ktoré autori štúdie použili vo svojom modelovom scenári.
| Model | Emisie CO2 | Ročná emisná časť | Emisná časť pri prvej registrácii |
|---|---|---|---|
| Škoda Fabia 1.0 TSI | 112 až 121 g/km | 4 až 22 € | 180 až 230 € |
| Škoda Octavia 1.5 TSI | 117 až 129 g/km | 14 až 38 € | 205 až 310 € |
| Kia Ceed 1.5 T-GDi | 128 až 142 g/km | 36 až 68 € | 300 až 470 € |
| Škoda Karoq 1.5 TSI DSG | 136 až 149 g/km | 52 až 96 € | 380 až 645 € |
| Kia Sportage 1.6 T-GDi 7DCT | 155 až 168 g/km | 120 až 188 € | 795 až 1 320 € |
Rozdiely sú výrazné. Pri relatívne úspornej Fabii by emisná časť každoročnej dane predstavovala iba niekoľko až približne 22 eur. Majiteľ benzínového SUV Kia Sportage by sa pri sledovanej motorizácii dostal približne na 120 až 188 eur každý rok. S rastúcimi emisiami sa sadzba zvyšuje progresívne. Do 110 gramov CO2 na kilometer je táto časť ročnej dane nulová. Od 111 do 140 gramov sa účtujú dve eurá za každý gram nad hranicou 110 gramov. Nad 140 gramov už sadzba rastie na štyri eurá za gram a v ďalších pásmach pokračuje ešte výraznejšie.
Pri aute s emisiami 180 g/km by tak samotná emisná zložka dosahovala 260 eur ročne. Pri 200 g/km by to bolo už 420 eur. Autá nad touto hranicou by za každý ďalší gram pridávali ďalších 10 eur ročne.
Skutočná daň by bola iná
Sumy v našej tabuľke nepredstavujú kompletnú ročnú daň za konkrétne auto. Ide iba o jej CO2 zložku, ktorú možno presne vypočítať z tabuľky publikovanej v analytickej štúdii. Celková ročná daň by podľa modelu obsahovala aj základnú sumu a zohľadňovala by emisnú normu Euro, druh paliva a vek auta. Pri registračnom poplatku by do hry vstupovala aj hmotnosť vozidla. Autori zároveň počítajú s úpravou CO2 časti podľa veku auta. Bez všetkých týchto údajov preto nemôžeme s istotou tvrdiť, že majiteľ konkrétnej Fabie by naozaj platil presne 22 eur ročne.
Výrazne by sa zmenila aj registrácia auta. Aktuálny systém vychádza najmä z výkonu motora a ekologického koeficientu. Model analytikov namiesto toho dáva veľkú váhu priamo emisiám CO2. Pri Sportage s emisiami 168 g/km by napríklad samotná CO2 zložka prvého registračného poplatku dosiahla približne 1 320 eur. Pri aute s 200 g/km už model počíta so sumou 3 920 eur. Aj tu by však išlo iba o jednu časť výsledného poplatku. Analytici odhadujú, že najväčšiu časť nových príjmov by prinášala práve každoročná daň z vlastníctva vozidiel. Tá by štátu podľa simulácie zabezpečila približne 392 až 395 miliónov eur ročne. Registračné poplatky by pridali asi 45 miliónov eur a ďalších približne 10 miliónov eur by pochádzalo z administratívnych poplatkov.
Zmena by mala podľa modelu aj ďalší efekt. Vyššie zaťaženie áut s vysokými emisiami by malo časť kupujúcich presmerovať k úspornejším modelom. Priemerné emisie novo registrovaných vozidiel by podľa simulácie mohli klesnúť približne o 5 až 6 percent.
To však neznamená, že štát už takúto daň skutočne pripraví a nasadí. Dokument je ilustračným analytickým scenárom, nie návrhom zákona. Samotná NBS navyše upozorňuje, že analytické štúdie predstavujú názory ich autorov a nejde o oficiálne stanovisko centrálnej banky. Autori tiež výslovne uvádzajú, že použité sadzby nemajú predstavovať optimálnu výšku dane. Ukazujú predovšetkým to, koľko peňazí by štát dokázal získať, keby každoročné zdanenie osobných áut rozšíril aj na bežné domácnosti.
