Európske vlády zvyšujú výdavky na obranu a peniaze hľadajú aj v rozpočtoch určených na pomoc chudobnejším krajinám. Podľa šéfa Rozvojového programu OSN Alexandra De Crooa však robia nebezpečnú chybu. Ušetrené miliardy sa môžu Európe vrátiť v podobe konfliktov, nestability a silnejšieho tlaku na jej hranice.
De Croo, ktorý v minulosti pôsobil ako belgický premiér, nespochybňuje potrebu investovať do obrany. Tvrdí však, že samotné zbrane nestačia. Bez podpory pracovných miest, základných služieb a fungujúcich inštitúcií v zraniteľných krajinách zostane svet menej stabilný a Európa bude riešiť jednu krízu za druhou.
Rozvojová pomoc bohatých štátov sa v roku 2025 prepadla o rekordných 23,1 % na približne 174 miliárd dolárov. Tri štvrtiny poklesu spôsobili škrty Spojených štátov, no výrazne znižovalo rozpočty aj Nemecko, Francúzsko, Belgicko a samotné inštitúcie EÚ.
Problém sa nezačína na hranici
Jedným z hlavných argumentov De Crooa je migrácia. Ľudia neopúšťajú domovy až vo chvíli, keď sa objavia pri európskej hranici. Rozhodnutie odísť vzniká podstatne skôr, keď zaniknú pracovné príležitosti, prestanú fungovať verejné služby alebo vypukne ozbrojený konflikt.
Investície do zdravotníctva, školstva, energetiky a obnovy miestnych ekonomík preto považuje za účinnejšie než neskoršie riešenie následkov. Ako príklad uviedol Irak, kde sa do domovov vrátilo takmer päť miliónov vysídlených ľudí po tom, ako sa obnovili základné služby a bezpečnejšie podmienky.
Európa pritom v reakcii na migráciu sprísňuje kontroly a pripravuje jednoduchšie návraty neúspešných žiadateľov o azyl. Ako sme už vysvetlili pri novom smerovaní migračnej politiky EÚ, čoraz väčšiu úlohu majú zohrávať aj dohody s krajinami mimo Únie.
Obrana bez partnerstiev bude drahá
Rozvojová pomoc podľa šéfa UNDP neslúži iba ako charita. Stabilnejšie krajiny vytvárajú nové trhy, bezpečnejšie dodávateľské reťazce a lepšie podmienky pre európske firmy. Európa zároveň potrebuje zahraničných partnerov pre prístup ku kritickým surovinám, energii a infraštruktúre.
De Croo upozorňuje, že pri odchode Európy nevznikne prázdne miesto. Financovanie energetických, digitálnych a dopravných projektov prevezmú iné veľmoci, ktoré následne získajú väčší politický vplyv a možnosť určovať pravidlá spolupráce.
Odchod USA je pre EÚ aj príležitosť
Rozsiahle obmedzenie americkej agentúry USAID podľa De Crooa vytvorilo priestor, ktorý môže využiť Európska únia. Mohla by sa stať najvýznamnejším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci a spojiť vlastné ekonomické záujmy s ochranou ľudských práv a životného prostredia.
OECD však očakáva, že objem pomoci tento rok klesne o ďalších 5,8 %. Ak bude tento trend pokračovať, Európa síce krátkodobo ušetrí, no podľa šéfa UNDP neskôr zaplatí viac za zvládanie vojen, migrácie a nestability, ktorým mohla predísť podstatne lacnejšie.
