Európska únia (EÚ), ktorá sa roky zdráhala rázne zakročiť proti krajinám odmietajúcim prijať späť zamietnutých žiadateľov o azyl, mení stratégiu. Téma migrácie je na európskej pôde silnejšia než kedykoľvek predtým a nálada sa posúva od tolerancie k represii. Dôkazom je predbežná dohoda o revízii Všeobecného systému preferencií (VSP), píšu Aktuality.sk.
Tento 50-ročný program doteraz umožňoval chudobnejším štátom vyvážať tovar do EÚ za nižšie clá výmenou za reformy v oblasti ľudských práv. Po novom, s predbežnou platnosťou od 1. januára 2027, však bude podmienkou aj spolupráca pri návratoch migrantov. Ak krajiny ako Afganistan či Bangladéš nebudú ochotné prijať späť svojich občanov, o tieto výhody môžu prísť.
Dánsky minister pre imigráciu Rasmus Stoklund pre Politico uviedol, že Európa je pod tlakom vysokého prílevu nelegálnych migrantov. Nové pravidlá majú umožniť uzatváranie dohôd s bezpečnými tretími krajinami a zrýchliť azylové konania aj návraty osôb, ktoré nepotrebujú ochranu.
Dánska inšpirácia a prísne opatrenia
Práve Dánsko, ktoré aktuálne predsedá EÚ, sa stalo vzorom pre ostatných. Krajina pod vedením premiérky Mette Frederiksenovej zaviedla sériu prísnych opatrení, vrátane kontroverzného „zákona o getách“, ktorý umožňuje búranie štvrtí s neúspešnou integráciou. Tento tvrdý prístup zjavne funguje – počet žiadostí o azyl v Dánsku klesol oproti roku 2015 o viac ako 90 percent.
K dánskemu modelu sa pridávajú ďalšie krajiny s vysokým podielom migrantov, ako Holandsko, Belgicko a Rakúsko, ktoré sú pod tlakom rastúceho vplyvu krajnej pravice. Dokonca aj Nemecko, doteraz známe liberálnym postojom, začína svoje pravidlá sprísňovať.
Tlak z USA
Zmeny v Európe prichádzajú v čase, keď tlak na riešenie „masovej migrácie“ vyvíjajú aj Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa. Ten pohrozil latinskoamerickým krajinám clami, ak nebudú prijímať deportačné lety.
Zaujímavý vývoj hlási aj Veľká Británia. Čistá migrácia tam tento rok klesla o takmer 80 percent, čo je výsledkom prísnejších pravidiel. Napriek tomu ostáva migrácia v Británii horúcou politickou témou, pričom verejnosť často vníma situáciu horšie, než je realita.
V rámci EÚ sa medzi krajiny s najvyšším podielom migrantov z tretích krajín radia Írsko (kde štatistiku skresľujú Briti po Brexite), Švédsko a Nemecko. Európski ministri vnútra už diskutujú o ďalších krokoch, vrátane zriadenia návratových centier v tretích krajinách, aby zabezpečili, že tí, ktorým bol pobyt zamietnutý, Úniu skutočne opustia.
Čo to znamená pre občanov?
Pre bežných občanov EÚ tento posun predstavuje jeden z najzásadnejších obratov v migračnej politike za posledné desaťročia, ktorý signalizuje koniec éry, kedy bola Európa vnímaná primárne ako otvorený a benevolentný priestor.
Ide o mimoriadne dôležité opatrenie, pretože EÚ prvýkrát otvorene a systematicky prepája svoju obchodnú silu s migračnými požiadavkami. Pre občanov to v praxi znamená, že európski lídri začínajú uprednostňovať bezpečnosť a poriadok pred čistým ekonomickým liberalizmom alebo humanitárnymi ohľadmi. Verejnosť by mala pocítiť najmä zníženie počtu nelegálnych príchodov a efektívnejšie vyhosťovanie tých, ktorí na azyl nemajú nárok, čo má za cieľ upokojiť spoločenské napätie a zobrať vietor z plachiet extrémistickým politickým stranám, ktoré na téme migrácie dlhodobo rastú.
V blízkej budúcnosti možno očakávať dominový efekt, pri ktorom sa čoraz viac členských štátov inšpiruje prísnym dánskym modelom, čo povedie k sprísňovaniu pravidiel aj vo vnútri jednotlivých krajín, napríklad v oblasti sociálnych dávok pre cudzincov alebo pravidiel integrácie.
Zároveň je vysoko pravdepodobné, že sa Európa vydá cestou externalizácie azylového procesu, teda vytvárania takzvaných návratových centier (hubov) mimo územia EÚ, kde budú migranti čakať na rozhodnutie alebo na deportáciu. Tento nový, tvrdší kurz však so sebou nesie aj riziko zhoršenia diplomatických vzťahov s rozvojovými krajinami, ktoré môžu odvetne reagovať na obchodné sankcie, a taktiež bude čeliť tvrdým právnym a etickým sporom ohľadom dodržiavania ľudských práv.
