Platba kartou alebo telefónom dnes funguje takmer automaticky. Stačí však jediný rozsiahlejší problém a peniaze na účte sa môžu dočasne stať nepoužiteľnými. Skúsenosti z viacerých európskych krajín preto prinútili banky zmeniť odporúčania a pripomenúť ľuďom platobný prostriedok, ktorý nevyžaduje elektrinu, internet ani funkčné servery.
Najväčším rizikom nie je iba dlhodobý blackout. Platobnú infraštruktúru totiž môže vyradiť technická porucha, kybernetický útok alebo výpadok mobilných sietí. V takom prípade prestanú fungovať terminály, online bankovníctvo a často aj bankomaty.
Peniaze síce zostanú na účte, no pri nákupe potravín, liekov alebo paliva sa k nim nemusíte dostať a práve preto niektoré centrálne banky odporúčajú vytvoriť si malú hotovostnú rezervu, ktorá domácnosti pomôže prekonať prvé dni krízovej situácie.
Výpadok ochromí aj bežné nákupy
Rozsiahle poruchy vo Francúzsku, Česku či na Pyrenejskom polostrove ukázali, ako rýchlo môže moderné mesto prestať fungovať. Nefungovala verejná doprava, ľudia zostali uväznení vo výťahoch a problémy zasiahli aj letiská. Pri bežnom nákupe sa problém prejavil takmer okamžite. Bez elektriny a dátového pripojenia totiž obchodníci nedokázali prijímať platby kartou a nakúpiť si tak mohli predovšetkým ľudia, ktorí mali pri sebe bankovky a mince.
Digitálne platby sú samozrejme rýchle a pohodlné, no sú závislé od viacerých systémov súčasne. Stačí, aby zlyhal jeden článok reťazca, a zákazník sa k svojim peniazom dočasne nedostane.

Koľko peňazí by ste mali mať doma?
Na Slovensku zatiaľ centrálna banka nevydala konkrétne odporúčanie. Holandsko však domácnostiam radí odložiť si približne 200 až 500 eur. Rezerva má pokryť základné potreby priemernej rodiny približne na jeden týždeň.
Švédsko, ktoré patrí medzi svetových lídrov v bezhotovostných platbách, odporúča držať doma aspoň 170 eur. Ani v tomto prípade nejde o peniaze určené na dlhodobé sporenie, ale o rezervu pre mimoriadnu situáciu.
Niektorí bezpečnostní odborníci odporúčajú ešte vyššiu sumu. Domácnosť by podľa nich mala mať k dispozícii hotovosť na pokrytie celého mesiaca. V slovenských podmienkach by to mohlo predstavovať približne 800 až 1 500 eur, no potrebná rezerva pochopiteľne závisí od počtu členov rodiny a jej bežných výdavkov.
Pomôžu menšie bankovky
Hotovosť patrí aj medzi odporúčané súčasti evakuačnej batožiny. Spolu s ňou by ste mali mať pripravenú vodu, trvanlivé potraviny, lieky, základné hygienické potreby a rádio na batérie.
Rezervu je vhodné rozdeliť do menších nominálnych hodnôt. Počas výpadku totiž nemusí fungovať elektronická pokladnica a obchodník vám nemusí vedieť vydať z 50-eurovej bankovky. Praktickejšie sú preto päť-, desať- a dvadsaťeurové bankovky doplnené mincami.
Peniaze doma zároveň bezpečne ukryte a nepripravujte si zbytočne vysokú sumu. Hotovosť sa neúročí, postupne stráca hodnotu vplyvom inflácie a pri krádeži ju banka nedokáže zablokovať ako platobnú kartu.

