Slovenská ekonomika už na tom rozhodne bola aj lepšie. A hoci sa vláda urputne snaží nás presvedčiť o tom, že stav nie je hrozný, ale v norme či dokonca dobrý, štatistiky hovoria jasne. Slovenská ekonomika zaostáva za svojimi susedmi z V4. S tempom rastu HDP na úrovni 0,8 percent dosahuje iba štvrtinu svojho historického priemeru. Navyše, vyššie daňové zaťaženie firiem, zavedenie dane z finančných transakcií či sektorové dane zatiaľ nepriniesli očakávané ozdravenie deficitu. Aby toho nebolo málo, podniky čelia hrozbe stagflácie, energetickej zraniteľnosti, odlivu mozgov do zahraničia a podceňovanému kurzovému riziku. Uvádza to spoločnosť Akcenta v tlačovej správe adresovanej médiám.
Slovenská republika teda vstupuje do druhej polovice tohto roka v prinajmenšom zložitej hospodárskej situácii. Tento stav v celkovom kontexte krajín Vyšehradskej štvorky (V4) nemá obdobu.
Kým susedné Poľsko si naďalej udržiava dynamické tempo, Česká republika sa úspešne zotavila z predchádzajúcej vysokej inflácie. Maďarská ekonomika sa po období stagnácie opäť vracia k hospodárskemu rastu. Slovensko však v tomto porovnaní výrazne zaostáva. Náš rast hrubého domáceho produktu sa zasekol na úrovni približne 0,8 percenta. To predstavuje iba štvrtinu historického priemeru slovenskej ekonomiky od roku 1996, kedy priemerný rast dosahoval úroveň 3,3 percenta. Sme teda hlboko pod číslami, na ktoré sme boli zvyknutí po dobu posledných troch desaťročí.
| Krajina | Rast HDP 2024 | Odhad 2025 | Prognóza 2026 | Trend |
| Poľsko | 2,9 % | 3,1 % | 3,0 % | Líder regiónu |
| Česko | 1,3 % | 2,5 % | 1,8 % | Oživenie podporené spotrebou |
| Maďarsko | 0,5 % | 0,0 % | 1,8 % | Návrat k rastu |
| Slovensko | 1,9 % | 0,8 % | 0,8 % | Stagnácia |
Patrik Biňovský, člen predstavenstva spoločnosti Akcenta, pritom upozorňuje, že samotné pomalé tempo rastu nie je tým najväčším problémom. Problémy Slovenska majú hlbší štrukturálny charakter. Celá ekonomika rastie veľmi pomaly, pričom ceny a celkové náklady podnikov letia nahor. Stav verejných financií sa neustále zhoršuje a samotné podnikateľské prostredie stráca potrebnú predvídateľnosť.
Najväčšiu hrozbu pre krajinu nepredstavuje jeden konkrétny problém, ale práve nebezpečná kombinácia všetkých týchto faktorov. Ak by pomalým tempom rástla celá Európa, dalo by sa hovoriť o globálnom trende. Keďže však naši susedia rastú dva- až štvornásobne rýchlejšie, je zrejmé, že veľká časť problému leží na domácej pôde.
Slovensko stráca pozíciu ekonomického tigra regiónu a začína zaostávať. A žiaľ, zrejme nejde o dočasnú epizódu, ale dlhodobý trend. A to je problém, keďže hospodársky rast má priamy vplyv na každodenný život. Slabé výsledky obmedzujú priestor na zvyšovanie miezd, znižujú schopnosť štátu financovať dôležité verejné služby a oslabujú celkový dopyt po produktoch a službách firiem.
Vyššie dane nevyplnili deficit
Kľúčovým problémom aj naďalej zostáva priam alarmujúci stav verejných financií. Slovensko sa už od roku 2024 nachádza v procedúre nadmerného deficitu Európskej únie. Napriek tomu, že krajina schválila sériu konsolidačných opatrení, situácia sa podľa aktuálnych prognóz nezlepšuje tak, ako sa očakávalo. Podnikateľský sektor musel v posledných rokoch prehltnúť zvýšenie dane z pridanej hodnoty, zavedenie úplne novej dane z finančných transakcií (transakčnej dane), vyššie odvody z práce či dodatočné sektorové dane. Všetky tieto reštriktívne kroky mali pomôcť k ozdraveniu verejných financií a stlačiť deficit na nižšie hodnoty.
To je však len teória. V praxi je to inak. Samotné vyššie príjmy do štátnej pokladnice situáciu neriešia. Hoci firmy znášajú výrazne vyššie daňové zaťaženie, deficit štátu je naďalej vysoký a verejný dlh pokračuje v raste. Pre podnikateľov z toho vyplýva logická otázka, či vláda v blízkej budúcnosti pristúpi k ďalšiemu kolu konsolidácie. Práve pretrvávajúca legislatívna neistota predstavuje pre firmy čoraz väčší problém než samotná výška daní.
Nestabilné prostredie veľmi nepriaznivo vplýva na investičné rozhodnutia, brzdí nábor nových zamestnancov a znižuje motiváciu manažmentu rozširovať svoje doterajšie podnikanie na území krajiny. Mnohé spoločnosti nedokážu reálne odhadnúť svoju nákladovú štruktúru ani v horizonte jedného či dvoch rokov. Z toho logicky vyplýva, že dlhodobé plánovanie je de facto nemožné, čo zásadne brzdí investície do rozvoja.
Stagflácia a energetická zraniteľnosť
Ekonómovia čoraz častejšie hovoria o pojme stagflácia. Na jednej strane máme minimálny hospodársky rast, no strane druhej jednu z najvyšších inflácií v celom regióne. V praxi to znamená, že ceny energií, dopravy, služieb, financovania aj samotných miezd rastú podstatne rýchlejšie ako celková ekonomická aktivita. Výsledkom je obrovský tlak na ziskovosť firiem.
Podnikom prudko rastú takmer všetky vstupy, zatiaľ čo koncoví zákazníci sú v obchode oveľa zdržanlivejší a všeobecne opatrnejší. Trh skrátka nerastie dostatočne rýchlo na to, aby firmy mohli prenášať vyššie náklady do koncových cien pre spotrebiteľov. Priestor na manévrovanie sa zužuje a firemné marže klesajú. Práve z tohto dôvodu hodnotí Akcenta budúci vývoj slovenskej ekonomiky oveľa opatrnejšie než väčšina iných subjektov na trhu.
Aby toho nebolo málo, do druhého polroka vstupujeme s vysokou mierou energetickej zraniteľnosti. Predchádzajúce roky jasne ukázali, aký obrovský vplyv majú svetové ceny ropy a zemného plynu na domácu infláciu, štátny rozpočet a náklady podnikov. Krajiny, ktoré dokázali svoje energetické zdroje včas diverzifikovať, zvládajú globálne cenové šoky oveľa lepšie.
Slovensko je však naďalej mimoriadne citlivé na akékoľvek výpadky dodávok alebo náhle cenové výkyvy na burzách. Problém sa pritom nikdy nezastaví iba pri samotnej rope či plyne. Vyššie účty za energie sa reťazovo prenášajú do cien logistiky, výrobných procesov, stavebníctva aj nadväzujúcich služieb. Výsledkom je nová vlna inflácie a plošné zvyšovanie nákladov pre firmy a cien pre bežné domácnosti.
Automobilky pod tlakom, mozgy utekajú do zahraničia
Tradičnou oporou slovenského hospodárstva bola silná priemyselná základňa, predovšetkým automobilový priemysel. Tento sektor však momentálne čelí súbehu viacerých negatívnych vplyvov naraz. Trápi ho slabý výkon nemeckej ekonomiky, na ktorú sme úzko naviazaní. K tomu sa pridávajú globálne obchodné bariéry, nové clá na export a prebiehajúca transformácia smerom k elektromobilite.
Každý z týchto faktorov by bol obrovskou výzvou už sám o sebe, teraz prichádzajú všetky súčasne. Vzniká tak enormný tlak nielen na samotných výrobcov áut, ale zasahuje aj stovky domácich dodávateľov a ohrozuje tisíce pracovných miest. Keďže autá tvoria podstatnú časť slovenského exportu a zamestnanosti, jeho kondícia bude pre celkový vývoj ekonomiky nič menej, než rozhodujúca.
A tým zoznam problémov nekončí. Súbežne s tým všetkým, čo už bolo spomenuté Slovensko priebežne stráca svoj najcennejší kapitál, ktorým sú kvalifikovaní ľudia. Z krajiny každoročne odchádzajú do zahraničia desaťtisíce občanov. Najčastejšie ide o vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, lekárov, IT špecialistov či ľudí s technickým zameraním.
Tento odliv mozgov už dnes naplno pociťujú samotné firmy. Nedostatok personálu predlžuje výberové konania, zvyšuje tlak na rast miezd a komplikuje expanziu podnikov. Najväčšiu škodu nespôsobuje samotný počet odchádzajúcich, ale skutočnosť, že odchádzajú práve tí ľudia, ktorí dokážu vytvárať pridanú hodnotu.
Podceňované kurzové riziko
Napokon tu máme kurzové riziko, ktoré firmy často podceňujú. Mnoho podnikateľov žije v mylnej predstave, že keď Slovensko prijalo euro, zmena kurzov sa ich podnikania netýka. Realita je však úplne iná. Významná časť zahraničného obchodu slovenských firiem je priamo naviazaná na krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny. Ak sa pozrieme na rebríček desiatich najväčších obchodných partnerov Slovenska, až sedem z nich nepoužíva euro. Ide o Českú republiku, Poľsko, Maďarsko, Spojené štáty, Čínu, Južnú Kóreu a Veľkú Britániu.
Osobitnú pozornosť by mali podniky venovať vývoju amerického dolára. Táto mena totiž neovplyvňuje iba priamy obchod so Spojenými štátmi, ale určuje podmienky v podstatnej časti globálneho obchodu, vrátane dovozov z Ázie. V dolároch sa navyše oceňuje aj väčšina svetových obchodov s ropou a zemným plynom.
Aj firma, ktorá nikdy v živote nevystavila faktúru v dolároch, je tak ním priamo ovplyvnená. Ak dolár posilňuje, automaticky rastú ceny energií, surovín a dovážaných vstupov, čo znamená nižšie marže aj pre podniky, ktoré obchodujú výhradne v eurách.
