Finančné zázemie mnohých slovenských rodín je stále veľmi krehké. Až štyri z desiatich domácností u nás nemajú vytvorenú žiadnu finančnú rezervu, prípadne dokážu zo svojich úspor prežiť maximálne jeden mesiac. Na druhej strane sa nájde 27 percent rodín, ktoré si odložili sumu zodpovedajúcu minimálne piatim mesačným platom. Vyplýva to z júnového prieskumu agentúry Ipsos pre spoločnosť Home Credit, na ktorú upozornila STVR.
Niekde nič, niekde tisíce bokom
Detailný pohľad na výsledky ukazuje, že úplne bez rezervy žije 12 percent slovenských domácností. Ďalších 16 percent rodín disponuje úsporami, ktoré nedosahujú ani výšku jedného ich mesačného zárobku. Rezervu vo výške aspoň troch mesačných príjmov má pripravenú 15 percent ľudí. Piatimi mesačnými platmi disponuje 5 percent rodín a rezervu nad túto hranicu si dokázalo vytvoriť 22 percent domácností.
Jaroslav Ondrušek, analytik spoločnosti Home Credit vysvetľuje, že ak si ľudia dokážu niečo odložiť, väčšinou ide o nižšie čiastky. Najčastejšie si rodiny odkladajú 100 až 200 eur mesačne, čo robí takmer pätina zo skúmanej vzorky. Naopak, 12 percent domácností neušetrí z výplaty ani jediné euro a ďalších 14 percent si odloží iba sumu do 50 eur.
Na druhej strane si 7 percent rodín mesačne usporí 300 až 400 eur. Hranicu 500 eur prekročí každá desiata domácnosť a tri rodiny zo sto si dokážu mesačne odložiť dokonca viac ako 1 000 eur.
Kde držíme peniaze?
Najobľúbenejším miestom na ukladanie peňazí zostávajú sporiace účty, ktoré využíva 47 percent Slovákov. Na bežných účtoch drží svoje úspory 38 percent ľudí a do rôznych produktov investuje 33 percent respondentov. Celá štvrtina populácie však stále drží svoje finančné rezervy v hotovosti doma, kde sa nijako nezhodnocujú, práve naopak.
Prieskum sledoval aj to, ako ľudia vnímajú svoju finančnú situáciu v porovnaní s minulým rokom. Medziročné zhoršenie pocítilo 42 percent domácností, z čoho 19 percent uvádza až výrazný pokles životnej úrovne. Pre tretinu rodín sa nič nezmenilo a zostali na rovnakej úrovni. Zlepšenie rodinného rozpočtu vykázala štvrtina domácností, avšak výrazné zlepšenie pocítili iba 4 percentá ľudí.
Prečo toľko ľudí nedokáže ušetriť?
Dá sa povedať, že odpoveď na túto otázku má dve roviny, a to stav ekonomiky na Slovensku a to, ako samotní ľudia narábajú so svojimi peniazmi.
Hlavným dôvodom je, že rast životných nákladov (ako sú potraviny, bývanie, energie či služby) v posledných rokoch výrazne predbiehal tempo rastu miezd. Značná časť domácností minie obrovskú časť výplaty na základné životné potreby, kvôli čomu im na konci mesiaca nezostáva takmer žiadny voľný kapitál.
Ďalej je problém aj vysoké úverové zaťaženie. Slováci patria k najzadlženejším národom v regióne strednej a východnej Európy. Vysoké splátky hypoték či spotrebných úverov odčerpávajú značnú časť mesačného rozpočtu.
Opomenúť však nemožno ani rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Mimo krajských miest a západného Slovenska sú priemerné mzdy nižšie, o čom sme vás informovali v samostatnom článku, no ceny tovarov a služieb v obchodoch sú pre všetkých rovnaké.
Pokiaľ ide o tú druhú rovinu, Slováci nemajú úplne najlepšiu finančnú gramotnosť. Mnohým ľuďom chýba návyk pravidelného rozpočtovania. Často prevláda prístup „ušetrím to, čo mi zostane na konci mesiaca“ namiesto pravidla „najprv zaplať sebe“ (odložiť pevne stanovené percento z výplaty hneď v deň, kedy cinkne na účet).
Štvrtina ľudí sa dobrovoľne okráda
Ako spomína aj vyššie rozoberaný prieskum, štvrtina ľudí drží voľné peniaze doma, napríklad v zásuvkách alebo trezoroch. A hoci nemožno povedať, že by to bolo úplne zbytočné, často takto len dané peniaze strácajú na hodnote, keďže sa nezhodnocujú a požiera ich inflácia.
Inak povedané, ak peniaze ležia peniaze doma, ich nominálna hodnota sa nemení, ale ich kúpna sila klesá. Pri inflácii napríklad 3 až 5 percent ročne si za rovnakú stovku o pár rokov kúpite výrazne menej tovaru. Hotovosť pod matracom má tak garantovanú zápornú reálnu výnosnosť.
Tiež treba myslieť na to, že hotovosť uloženú doma vám môžu ukradnúť. Okrem toho ju môžete stratiť, či už vlastnou nepozornosťou alebo v dôsledku nečakanej udalosti, ako je požiar alebo vytopenie.
Kam investovať?
Správny spôsob investovania peňazí spočíva nie ani tak v samotných sumách, ale skôr v tom, na čo majú peniaze slúžiť a na ako dlho ich nebudete potrebovať.
Pokiaľ máte v záujme vytvoriť si krátkodobú rezervu, teda rezervu na nečakané výdavky, môžete využiť sporiace účty alebo podielové fondy peňažného trhu. Tieto peniaze musia byť k dispozícii okamžite (do 24 do 48 hodín). Výnos síce nepokryje celú infláciu, ale peniaze sú chránené a aspoň čiastočne úročené.
Pokiaľ chcete investovať strednodobo, respektíve po dobu 3 a viac rokov, takto sa môže oplatiť narábať s peniazmi, ktoré nepotrebujete na bežný chod domácnosti. Najdostupnejšou a dlhodobo najefektívnejšou voľbou pre bežného človeka sú široko diverzifikované indexové ETF fondy (napríklad tie, ktoré kopírujú index S&P 500 alebo MSCI World).
Prečo práve ETF fondy? Kopírujú vývoj svetovej ekonomiky a dlhodobo dosahujú priemerné zhodnotenie okolo 7 až 10 percent ročne (čím porážajú infláciu).
