Slovensko čaká ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy. Po tohtoročnom náraste o takmer sto eur, konkrétne na úroveň 915 eur, sa v roku 2027 vyšplhá na 972 eur. Hranicu 1 000 eur teda nedosiahne. Tento míľnik sa predpokadá až na rok 2028. Dobrou správou však je, že zvyšovanie najnižších zárobkov automaticky potiahne nahor aj príplatky za prácu cez víkendy či v noci, takže od nového roka si prilepšia mnohí Slováci.
Výpočet určuje automat
Prechod na nový systém výpočtu schválil parlament na jeseň roku 2024 prostredníctvom novely zákona z dielne ministerstva práce. Suma minimálnej mzdy sa po novom stanovuje automaticky ako 60 percent z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov.
Minister práce Erik Tomáš označil tento krok za plnenie jedného z hlavných záväzkov vlády. Zdôraznil, že na minimálnu mzdu sú priamo naviazané aj zákonné príplatky za prácu počas nocí a víkendov, ktoré vďaka tomu takisto stúpnu. O definitívnom nastavení na nadchádzajúce obdobie budú na pôde Hospodárskej a sociálnej rady ešte rokovať zástupcovia odborov a zamestnávateľov.
Zasiahne to mnohých zamestnancov
Rast najnižšieho garantovaného príjmu má priamy dopad na výraznú časť pracovnej sily. V roku 2025 pracovalo za minimálnu mzdu takmer 129-tisíc ľudí, čo predstavovalo 6,7 percenta zo všetkých zamestnancov na Slovensku. V druhom až šiestom stupni náročnosti práce zarábalo na úrovni minimálnych mzdových nárokov ďalších takmer 53-tisíc pracovníkov.
Rast minimálnej mzdy slúži ako kľúčový nástroj, ktorým štát tlačí na celkové zvyšovanie platov na trhu. Tohtoročný posun z 816 na 915 eur priniesol zamestnancom nárast čistej mzdy o približne 70 eur (necelých 100 eur v hrubom), podobný, aj keď skôr o čosi menší efekt sa očakáva aj pri posune na 972 eur.
Kvalifikované odhady predpovedajú, že v roku 2028 dosiahne minimálna mzda úroveň 1 014 eur. Podľa ministra práce pôjde o ďalší historický míľnik, pričom poukázal aj na to, že v rokoch 2024 a 2025 rástli reálne mzdy na Slovensku rýchlejšie než samotné ceny.
Komu to pomôže najviac?
Ako sme spomenuli, rast minimálnej mzdy prinesie vyšší príjem oveľa širšej skupine ľudí, než sú len tí, ktorí zarábajú čisté minimum. Samozrejme, v prvom rade si prilepšia zamestnanci s minimálnou mzdou, ktorých čistý mesačný príjem priamo stúpne. Vyššie výplaty však pocítia aj pracovníci zaradení do vyšších stupňov náročnosti práce, keďže legislatíva stanovuje minimálne mzdové nároky aj pre náročnejšie či zodpovednejšie pozície.
Dvíhanie najnižšieho mzdového dna zároveň vytvárá prirodzený tlak na zamestnávateľov, aby postupne zvyšovali platy aj ostatným zamestnancom, ktorí zarábajú tesne nad úrovňou minimálnej mzdy, čím sa predchádza stieraniu rozdielov medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou prácou.
Finančne si polepšia aj státisíce ľudí, ktorí pracujú v zmenových prevádzkach, cez víkendy či v noci, a to aj v prípade, že ich základný plat presahuje minimálnu mzdu. Dôvodom je zákonné prepojenie, pri ktorom sa príplatky za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu či za rizikovú prácu nepočítajú ako pevná suma, ale ako presne stanovené percento z hodinovej minimálnej mzdy.
Keď sa teda zvýši základná hodinová sadzba minimálnej mzdy, automaticky sa z rovnakého základu prepočíta aj výška jednotlivých príplatkov za každú odpracovanú hodinu v mimoriadnom čase.
Ako to ovplyvní zamestnávateľov?
Pre samotných zamestnancov je to teda veľmi dobrá správa. Opak platí pre zamestnávateľov, pre ktorých zvyšovanie minimálnej mzdy predstavuje dodatočné náklady. Pre firmu totiž zvýšenie hrubej mzdy zamestnanca neznamená len vyššiu sumu na jeho výplatnej páske. Zamestnávateľ musí z každej navýšenej sumy zaplatiť aj povinné odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré predstavujú ďalších približne 35 percent navyše k hrubej mzde.
Najvýraznejšie tento nárast pocítia podniky v sektoroch s vysokým podielom manuálnej práce, nočných zmien či víkendovej prevádzky. Ide predovšetkým o priemyselnú výrobu, gastronómiu, hotelierstvo, maloobchod, pekárenstvo či poľnohospodárstvo. V týchto odvetviach tvoria mzdové náklady a príplatky za prácu v noci a cez víkendy kľúčovú časť celkových výdavkov.
Ak firma prevádzkuje nepretržitú výrobu, automatické zvýšenie príplatkov jej okamžite predraží každú odpracovanú hodinu počas noci alebo víkendu.
Firmy sa s takýmto rastom nákladov vyrovnávajú rôznymi spôsobmi. Časť zvýšených výdavkov dokážu väčšie podniky vykompenzovať investíciami do automatizácie, zefektívnením procesov alebo znížením iných prevádzkových nákladov. Menšie podniky a firmy v službách s nižšími maržami však často nemajú inú možnosť, než preniesť vyššie mzdové náklady do konečných cien svojich produktov a služieb pre zákazníkov, čím vzniká tlak na celkovú infláciu.
Preto bude dôležité sledovať nielen to, o koľko stúpnu platy, ale aj to, či tento rast dokáže pokryť de facto garantované zdražovanie.
