Podnikateľský sektor na Slovensku zasiahla obrovská vlna krachov. V júli 2026 skončilo v konkurze celkovo 36 podnikateľských subjektov, čo predstavuje najvyšší počet skrachovaných firiem od novembra 2024. V porovnaní s júnom, kedy súdy vyhlásili 29 konkurzov, ide o nárast o viac ako 24 percent. V medziročnom porovnaní počet bankrotov stúpol o 5,9 percenta.
Veľké tržby nepomohli, mnohých dostihli dlhy
Podrobné údaje o vývoji v tomto smere priniesla analýza spoločnosti CRIF Slovak Credit Bureau, na ktorú upozornil Finsider.
Medzi zasiahnutými subjektmi prevládali spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorých skrachovalo 34. Konkurz postihol aj jedno družstvo a jednu verejnú obchodnú spoločnosť. Minimálne 17 z týchto podnikov zamestnávalo menej ako 20 ľudí, pričom pri 19 firmách nebol známy presný počet pracovníkov.
Skrachované podniky po sebe zanechali nemalú finančnú sekeru voči štátnym inštitúciám. Na poistnom pre Sociálnu poisťovňu dlhujú takmer 222-tisíc eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni nezaplatili viac ako 41-tisíc eur. Najväčšiu časť z koláča však tvoria daňové nedoplatky, ktoré presiahli 1,1 milióna eur. Celková vyčíslená škoda tak dosiahla sumu 1,42 milióna eur.
Medzi hlavné obete júlovej vlny bankrotov sa zaradila nitrianska spoločnosť Best Press. Pritom ešte v roku 2024 dosahovala tržby cez 22 miliónov eur a generovala čistý zisk na úrovni jedného milióna eur. Táto firma sa spája s prípadom ručenia prezidenta Slovenského futbalového zväzu Jána Kováčika za jej obchody s elektronikou. Celá kauza je momentálne v štádiu vyšetrovania a čaká na súdne rozhodnutia.
Najviac trpel západ
Podľa hlavnej analytičky CRIF Jany Markovej sa pod klesajúcu kondíciu firiem podpisuje kombinácia viacerých negatívnych vplyvov. Podnikateľské prostredie drvia najmä stále sa predlžujúce vojnové konflikty, komplikované geopolitické vzťahy, všeobecné zhoršovanie ekonomickej situácie, prebiehajúca konsolidácia aj drahé energie. V takýchto podmienkach je pre mnohé vedenia firiem extrémne náročné udržať si finančnú stabilitu.
Z geografického hľadiska kríza dopadla najtvrdšie na západné Slovensko, čo analytici pripisujú vyššej koncentrácii sídel firiem v tejto oblasti. Najviac konkurzov vyhlásili súdy v Bratislavskom kraji, kde ich bolo 13. So zhruba polovičným odstupom, konkrétne so šiestimi prípadmi, nasledoval Košický kraj. Bankroty sa však nevyhli ani ostatným regiónom na strede či východe krajiny.
Z pohľadu hospodárskych odvetví zasiahla vlna krachov najviac oblasť odborných, vedeckých a technických činností, priemyselnú výrobu a sektor nehnuteľností.
Prečo je ťažké ustáť všetky tie tlaky?
Ako bolo spomenuté, vo väčšine prípadov sa krachy pripisujú negatívnym okolnostiam, nie ani tak samotnému hospodáreniu firiem. Treba si uvedomiť, že rastúce ceny energií, drahšie vstupy a vyššie daňové či odvodové zaťaženie v rámci konsolidácie priamo zvyšujú prevádzkové náklady firiem. Zároveň tu máme oveľa externejšie faktory, ktorými sú geopolitická nestabilita a všeobecný pokles kúpyschopnosti obyvateľstva. Tie zase tlmia dopyt po tovaroch a službách.
Firmám tak prudko klesajú tržby, zatiaľ čo ich fixné výdavky zostávajú vysoké alebo dokonca rastú. Tento nesúlad spravidla vedie k rýchlemu vyčerpaniu finančných rezerv a strate schopnosti hradiť bežné faktúry, výplaty zamestnancom či odvody štátu. Spoločnosti sa navyše často dostávajú do reťazovej druhotnej platobnej neschopnosti, kedy im neplatia vlastní odberatelia, kvôli čomu potom oni sami nedokážu plniť svoje záväzky voči dodávateľom.
Bankrot či konkurz. Čo to znamená?
Pre lepšie porozumenie, termíny bankrot a konkurz označujú stav, kedy daný podnikateľský subjekt dlhodobo nie je schopný splácať svoje finančné záväzky voči veriteľom, pričom jeho dlhy prevyšujú celkový majetok.
Nie je to však úplne jedno a to isté. Pojem “bankrot” sa všeobecne používa pre úpadok či finančný krach. Konkurz je už konkrétne zákonné a súdne konanie, ktoré na tento úpadok nadväzuje. Jeho hlavným cieľom je zastaviť ďalšie zadlžovanie, odobrať doterajšiemu vedeniu kontrolu nad podnikom a odovzdať riadenie súdnemu správcovi.
Správca následne spíše všetok zostávajúci majetok firmy, predá ho a získané peniaze náležite rozdelí medzi veriteľov, vrátane štátnych inštitúcií. Asi ani netreba hovoriť, že vyhlásenie konkurzu vo väčšine prípadov znamená definitívny koniec podnikateľskej činnosti firmy a jej následný vyškrtnutie z obchodného registra.
