Vláda Roberta Fica podala vo štvrtok v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) žiadosť o vyslovenie dôvery na základe rozhodnutia Ústavného súdu. Premiér ostro odmietol kritiku opozície a deklaroval, že súčasný kabinet prebral v roku 2023 štátnu kasu v najhoršom stave v celej Európskej únii (EÚ). Minister financií Ladislav Kamenický obhájil prebiehajúcu konsolidáciu s tým, že bez nej by rozpočtový deficit prekročil hranicu 7 percent HDP. Informuje o tom spravodajský portál agentúry TASR.
Slovenská politika si prežíva pomerne rušný štvrtok. Súčasná koalícia robí podľa vyjadrení najvyšších vládnych predstaviteľov dobrú prácu v oblasti stabilizácie štátnej kasy, čo vraj oceňuje aj samotná Európska komisia. Kabinet pritom podľa vlastných slov zdedil po svojich predchodcoch verejné financie v tom absolútne najhoršom stave v rámci celej EÚ.
Premiér Robert Fico počas svojho štvrtkového vystúpenia v parlamente označil kritiku zo strany opozície za klamlivú a zavádzajúcu, čo podľa neho jasne dokazujú oficiálne štatistiky. Tieto slová zazneli v momente, kedy predseda vlády predkladal poslancom oficiálnu žiadosť o vyslovenie dôvery vládnemu kabinetu.
K tomuto zásadnému kroku musela vláda pristúpiť kvôli vysokému verejnému dlhu, ktorý sa momentálne nachádza v najvyššom možnom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ústavný súd Slovenskej republiky totiž v stredu 17. júna definitívne rozhodol, že kabinet má povinnosť podať žiadosť o vyslovenie dôvery v parlamente, a to bez akéhokoľvek zbytočného odkladu.
Rešpekt napriek odlišnému názoru
Fico vo svojom prejave zdôraznil, že na podanie tejto konkrétnej žiadosti neexistujú žiadne politické alebo faktické dôvody. Jediným motívom, prečo vláda na stredajšom rokovaní prijala príslušné uznesenie a obracia sa na Národnú radu, je striktné ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý ešte v roku 2011.
Premiér zároveň dodal, že jeho kabinet nikdy nespochybňoval svoju zákonnú povinnosť predstúpiť pred plénum v určitom momente. Priznal však, že koalícia mala odlišný právny názor na samotný výklad ustanovení o dlhovej brzde, než aký nakoniec prezentoval Ústavný súd. Rozhodnutie autority však kabinet plne rešpektuje a žiadosť predložil okamžite, ako mu bolo prikázané.
Fico sa vrátil aj do minulosti, pričom poukázal na ekonomické ukazovatele z roku 2020. Vtedajšia vláda pod vedením strany Smer-SD odovzdávala krajinu s verejným dlhom na úrovni 48 percent HDP a rozpočtovým deficitom vo výške 1,13 percenta HDP. V nasledujúcich rokoch sa však tieto štatistiky zhoršili.
Zdravý stred európskych dlhov
V súčasnosti sa situácia podľa premiéra stabilizovala a Slovensko sa nachádza v zdravom strede, pokiaľ ide porovnanie s ostatnými krajinami EÚ a eurozóny. Oficiálne údaje európskeho štatistického úradu Eurostat k 1. januáru 2025 ukazujú, že priemerný verejný dlh v celej eurozóne dosahoval 87,1 percenta a v celej EÚ bol na úrovni zhruba 80 percent HDP. V tom istom období vykazovalo Slovensko verejný dlh vo výške 59,7 percenta HDP. Výrazne vyššie zadlženie ako Slovenská republika majú napríklad Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko, Fínsko, Portugalsko, Slovinsko či dokonca Nemecko.
Premiér preto otvorene vyzval všetkých koaličných poslancov, aby sa nenechali opozičnými argumentmi zatlačiť do rohu a reagovali konkrétnymi ekonomickými číslami, ktoré hovoria v prospech súčasnej vlády. Zdôraznil, že Európska komisia oceňuje ich doterajšie konsolidačné úsilie, v ktorom aj plánujú pokračovať. Na rozdiel od predchádzajúcich vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora chce terajší kabinet odovzdať svojim nástupcom financie v podstatne lepšom, respektíve skonsolidovanom stave.
Deficit by vystrelil nad 7 percent
V podobnom tóne nadviazal na premiéra aj minister financií Ladislav Kamenický. Vo svojom vystúpení vyhlásil, že súčasné vedenie rezortu aj celá vláda do bodky splnili všetky zákonné pravidlá, ktoré vyplývajú zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj fiškálne pravidlá paktu stability a rastu.
Bývalej vláde ostro vytkol, že v roku 2021 nechala vystreliť štátny dlh Slovenska až na úroveň 60,2 percenta HDP, čím krajinu dostal mimo všetkých ochranných sankčných pásiem dlhovej brzdy. Opozícii odkázal, že zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti si počas svojho vládnutia urobili trhací kalendár. Rázne odmietol akékoľvek tvrdenia, že by súčasná vládna koalícia nekonsolidovala.
Svoj prejav uzavrel konštatovaním, že ak by súčasná vláda nespustila potrebné konsolidačné opatrenia, deficit verejných financií by v súčasnosti prekročil hranicu 7 percent HDP.
