Zem a Mars sú na prvý pohľad dosť rozdielne planéty. Predsa len, na jednej život existuje, na druhej nie. V skutočnosti ale môžeme mať k červenej planéte oveľa bližšie, než sme si mysleli. Nová vedecká štúdia naznačuje, že obe planéty mohli vzniknúť prakticky z rovnakého materiálu, čo by de fato znamenalo, že sú súrodenci.
Vyplýva to z nového výskumu, ktorého výsledky boli publikované v prestížnom časopise Nature Astronomy. Upozornil naň server Nedd.cz.
Za štúdiou stoja dvaja planetárni vedci z Technickej univerzity ETH Zürich, menovite Paolo Sossi a Dan Bower. Svoju analýzu postavili na porovnávaní izotopického zloženia vzoriek meteoritov pochádzajúcich z Marsu a asteroidu Vesta, ktorý sa nachádza v páse menších telies medzi Marsom a Jupiterom. Izotopy sú varianty toho istého chemického prvku s rôznym počtom neutrónov. Práve tie vedcom umožňujú určiť, odkiaľ materiál pochádza.
Z vnútornej Slnečnej sústavy
Materiál, ktorý tvorí Zem, pochádza takmer výhradne z vnútornej oblasti Slnečnej sústavy. Materiál z vonkajšej oblasti, teda zo vzdialenejšej časti za obežnou dráhou Jupitera, tvorí menej ako dve percentá hmotnosti Zeme. To je úplne iný verdikt, než aký uvádza súčasná hypotéza, podľa ktorej sa na formovaní Zeme podieľal aj materiál z vonkajších oblastí Slnečnej sústavy.
„Naše výsledky vrhajú nové svetlo na históriu formovania Zeme a ďalších skalnatých planét,“ uviedol Sossi. Jeho kolega Bower dodal, že výsledky ich veľmi objavili. Uvádza to tlačová správa zverejnená k štúdii, na ktorú upozornil EurekAlert.
Analýza vychádzala z dát desiatich rôznych izotopických systémov a využívala špeciálnu štatistickú metódu. Výskum zároveň ukázal, že izotopické zloženie Zeme je náramne podobné zloženiu Marsu a asteroidu Vesta. Práve to vedie vedcov k záveru, že Zem a Mars mohli vzniknúť z rovnakého materiálu.
Jupiter ako architekt
Kľúčovú úlohu mal zohrať Jupiter. Plynový gigant v ranej Slnečnej sústave údajne vytvoril medzeru v prachovo-plynovom disku, z ktorého sa následne formovali planéty. Táto medzera zabránila miešaniu materiálu z vonkajšej oblasti s materiálom z vnútornej oblasti a zablokovala prenos látky spoza obežnej dráhy Jupitera.
Universe Today v tejto súvislosti pripomína výskum z Riceovej univerzity, ktorý ukázal, že Jupiter nielen vytváral medzery v protoplanetárnom disku, ale tiež zabránil skalnatým protoplanétam, vrátane zárodku Zeme, v špirálovom páde smerom k Slnku.
Bez gravitačnej zábrany Jupitera by dnešné vnútro Slnečnej sústavy mohlo vyzerať úplne inak. „Jupiter sa nestal len najväčšou planétou, určil celkovú architektúru vnútornej Slnečnej sústavy,“ uviedol vedec André Izidoro z Riceovej univerzity.
Štúdia ETH Zürich navyše naznačuje existenciu priestorového alebo časového gradientu pri formovaní skalnatých planét. Merkúr a Venuša majú podľa nových výsledkov ešte extrémnejšie izotopické zloženie ako Zem, čo naznačuje, že čím bližšie k Slnku planéta vznikla, tým špecifickejší bol jej “stavebný” materiál.
Dôležitú úlohu vo výskume potom zohrali aj meteority. Ide totiž o fragmenty starých kozmických telies, ktoré si v sebe zachovávajú chemické odtlačky z doby formovania Slnečnej sústavy. Práve tieto vzorky umožnili vedcom porovnať izotopické podpisy rôznych planét a objasniť ich spoločný pôvod.
Väčšia zmena, než sa môže zdať
Dlhé dekády vedci predpokladali, že naša planéta vznikla zmiešaním materiálu z rôznych oblastí Slnečnej sústavy, vrátane vzdialených ľadových telies z vonkajšej oblasti. Nová štúdia ale hovorí niečo úplne iné. Zem zjavne nie je produktom miešania materiálov zvonka a zvnútra, ale výsledkom zhluku materiálov vnútra sústavy. A Mars je na tom podľa všetkého rovnako.
