Zem dnes pôsobí ako planéta stvorená pre život, no tento stav nebude trvať navždy. Vedci upozorňujú, že približne o miliardu rokov môže naša atmosféra prísť o väčšinu kyslíka. Pre ľudí ani pre dnešné zvieratá by takýto svet nebol obývateľný, no pre jednoduché mikróby by mohol byť návratom do veľmi dávnej minulosti.
V žiadnom prípade nejde o nový scenár náhlej katastrofy ani o niečo, čo by súviselo s najbližšími desaťročiami klimatickej zmeny. Stať sa tak má o stovky miliónov rokov.
Autori štúdie, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Nature Geoscience, modelovali dlhodobý vývoj atmosféry a dospeli k záveru, že kyslíkom bohatá atmosféra Zeme môže vydržať ešte približne 1,08 miliardy rokov, s neistotou okolo 140 miliónov rokov.
Zem pritom nepríde o kyslík preto, že by ho niečo zrazu vysalo z atmosféry. Hlavnú úlohu má hrať postupne jasnejšie Slnko. Ako bude naša hviezda v priebehu času vyžarovať viac energie, zmení sa rovnováha uhlíka v atmosfére a na povrchu planéty.
Oxid uhličitý, ktorý rastliny a ďalšie organizmy potrebujú na fotosyntézu, bude postupne ubúdať. Keď jeho koncentrácia klesne príliš nízko, fotosyntetický život začne slabnúť. A keď sa výrazne zníži produkcia kyslíka, atmosféra sa môže relatívne rýchlo preklopiť do úplne iného stavu.
Vedci hovoria o návrate k podmienkam podobným veľmi starej Zemi pred veľkým okysličením atmosféry. Kyslíka by bolo málo, ozónová vrstva by prakticky zmizla a v atmosfére by výraznejšie zastúpený metán.
Zložitý život by nemal šancu
Pre väčšinu dnešného života by to znamenalo koniec. Ľudia, cicavce, vtáky, ryby, hmyz aj rastliny v dnešnej podobe závisia od prostredia, ktoré je stabilne okysličené. Ak by kyslík prudko klesol, zložitý život by sa na povrchu Zeme nedokázal prežiť.
Neznamená to však, že by sa zo Zeme stala planéta bez života. Jednoduché anaeróbne organizmy, teda mikróby schopné žiť bez kyslíka, by mohli existovať ďalej. Zem by sa tak v istom zmysle vrátila do éry, keď jej biosféru netvorili lesy, zvieratá a ľudia, ale najmä mikroskopický život.
Prečo to vedcov zaujíma
Možno si hovoríte, aký význam má podobná štúdia, keď sa ľudstva ako takého nebude týkať. Význam má najmä pri hľadaní života na exoplanétach. Kyslík sa často považuje za jeden z najvýraznejších znakov života, ktorý by sme mohli zachytiť v atmosfére vzdialenej planéty.
Problém je, že aj obývaná planéta nemusí mať kyslík počas celej svojej histórie. Zem ho nemala na začiatku a podľa modelov ho nebude mať ani na konci svojej obývateľnej éry. Ak teda budeme vo vesmíre hľadať len planéty podobné dnešnej Zemi, môžeme prehliadnuť svety, na ktorých život existuje, len vyzerá úplne inak.
