El Niño je opakujúci klimatický jav, ktorý spôsobuje oteplenie povrchových vôd Tichého oceána. A podľa viacerých meteorologických inštitúcií sa znovu vráti už tento rok. Tohtoročný scenár je však iný ako tie predošlé. Niektoré modely ho označujú za potenciálne jeden z najsilnejších v moderných dejinách. Existuje dokonca nemálo vedcov, ktorí sa obávajú, že dosiahne podobnú intenzitu ako v rokoch 1877 až 1878. Ako ste už zrejme vyčítali z nadpisu, to nie je dobrá správa. Téme sa venuje Futurism.
Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) vo svojej aktuálnej prognóze uvádza až 61-percentnú pravdepodobnosť, že sa El Niño sformuje v priebehu mája až júla, pričom pretrvávať má až do konca roka (minimálne). Zároveň odhaduje až 62-percentnú šancu na vznik javu do júna až augusta. Napokon uvádza šancu 1 : 4, udalosť dosiahne kategóriu veľmi silného El Niña, definovanú hodnotou indexu Niño 3.4 na úrovni plus 2 stupne Celzia alebo viac.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) varuje, že v nadchádzajúcich mesiacoch hrozí „takmer globálna dominancia nadpriemerných teplôt pevniny“. Niektoré modely dokonca predpovedajú scenár „super El Niño“, ktorý by mohol prekonať rekordy z rokov 1997 a 1998 či 2015 a 2016. Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) zároveň podotýka, že teploty morskej hladiny boli začiatkom tohto roka vyššie ako na začiatku roka 2023, ktorý priniesol jeden z najsilnejších El Niño v histórii.
V čom je tá hrozba?
El Niño, ako sme už spomenuli je prirodzený klimatický cyklus. Niekedy sa opakuje každé dve roky, niekedy mu návrat trvá až sedem rokov. Počas neho sa oslabujú pasáty, teda vetry, ktoré za normálnych podmienok tlačia teplú vodu Tichého oceána smerom na západ.
Keď sa tieto vetry utíšia, teplá voda sa vracia späť k brehom Ameriky, čo narúša zrážkové vzorce na celom svete. V jedných regiónoch je teda extrémne sucho a hladomor, v druhých regiónoch zase ničivé záplavy. Navyše, Euronews upozornil, že rok 2026 je z hľadiska klímy výnimočný aj bez El Niña.
Ak pridáme El Niño k už tak rekordne teplým oceánom, podľa Climate Impact Company hrozí, že globálne teploty stúpnu na nevídané hladiny. Silné El Niño roky sa historicky radia medzi najhorúcejšie, pričom s každým stupňom navyše rastie riziko lesných požiarov, dlhodobého sucha aj povodní.
V roku 1877 vyhubilo 50 miliónov ľudí
Nemálo vedcov sa bojí, že sa zopakuje podobný scenár ako v roku 1877. No prečo by to bolo zlé? Ak vyššie uvedené riziká nestačili, pridáme informáciu o strate na životoch. Štúdia publikovaná v roku 2018 v archívoch NASA opisuje udalosti rokov 1875 až 1878 ako obdobie veľmi krutého sucha. Postihli Áziu, Brazíliu aj Afriku, čo viedlo k obrovskému hladomoru. Ten si vyžiadal až 50 miliónov životov.
Portál New Scientist uvádza, že ide o jednu z najhorších humanitárnych katastrof v dejinách ľudstva. Niektorí ho dokonca porovnávajú s epidémiou španielskej chrípky v roku 1918 i s oboma svetovými vojnami.
Tá istá vedecká štúdia však dopĺňa, že za katastrofou nestál len samotný El Niño. Išlo o mimoriadnu kombináciu klimatických extrémov. Okrem rekordne silného El Niño (1877 až 1878) sa do rovnice zapojili aj rekordne silná anomália Indického oceánu a rekordne teplý Atlantický oceán (rok 1878).
Inak povedané, v Indii žiadny monzún, v Číne a Brazílii vyschnuté rieky, africká savana bez prírastkov. Zasiahnuté teda boli štyri kontinenty súčasne, pričom najviac smrtí si vyžiadal kolaps potravinových systémov v Číne a Indii. Britská koloniálna správa situáciu v Indii ešte zhoršila tým, že napriek prebiehajúcemu hladomoru pokračovala vo vývoze obilia.
Sme dnes lepšie pripravení?
Samozrejme, netreba hneď panikáriť a utekať do najbližšieho Lidla po zásoby. Dnes žijeme v úplne inom svete, takže takto obrovský počet úmrtí nehrozí. Máme moderné varovné systémy, medzinárodnú potravinovú pomoc, meteorologické satelity a rýchle komunikačné kanály.
Rozhodne ale nemožno spochybniť, že El Niño neprichádza v najlepšom možnom čase. Príde v období oslabených svetových potravinových reťazcov, rokov rekordných oceánskych teplôt a prebiehajúcich geopolitických konfliktov.
Silné El Niño by pravdepodobne posunulo globálnu priemernú teplotu opäť nad hranicu 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnym hodnotám, teda nad symbolickú červenú čiaru Parížskej dohody. Pre Slovensko a strednú Európu by silné El Niño mohlo znamenať výraznejšie teplotné výkyvy, menej stabilné zásobovanie potravinami a tlak na ceny energetických komodít.
