Afrika je z geologického pohľadu omnoho živšia, než sa pri pohľade na mapu môže zdať. Kontinent sa výrazne mení najmä na východe, kde vzniká známy Východoafrický rift. Nový výskum však naznačuje, že podobný proces môže prebiehať aj hlbšie vo vnútrozemí, v oblasti Zambie. Ak sa potvrdí, môže ísť o veľmi skorý náznak budúceho rozdelenia časti Afriky.
Na štúdiu upozornil slovinský Dnevnik. Vedci sa zamerali na oblasť Kafue Rift v Zambii, ktorú geológovia dlho považovali skôr za starú a neaktívnu štruktúru. Nové dáta však ukazujú, že pod povrchom sa môže diať viac.
Neznamená to, že sa Afrika v najbližších rokoch roztrhne. Ide o proces, ktorý sa meria v geologickom čase, ktorý je pre človeka nepostrehnuteľný, no pre vedu môže byť mimoriadne dôležitý. Ukazuje totiž, ako sa kontinenty začínajú deliť dávno predtým, než vznikne nové more alebo oceán.
Stopy sú v horúcich prameňoch
Vedci zmenu zistili podľa plynu, ktorý aktuálne uniká z horúcich prameňov. Tím vedcov sledoval najmä pomer izotopov hélia. Štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Earth Science uvádza, že vzorky z oblasti Kafue Rift nesú znaky plynov pochádzajúcich zo zemského plášťa. To je dôležité, pretože zemský plášť leží hlboko pod kôrou a jeho signál na povrchu môže naznačovať, že horniny sú v oblasti oslabené až do veľkej hĺbky.
Inak povedané, nejde len o povrchovú prasklinu. Ak sa cez zemskú kôru dostávajú na povrch látky z hlbších vrstiev planéty, môže to byť znak aktívneho riftingu. Práve tak sa začína proces, pri ktorom sa kontinentálna kôra napína, stenčuje a postupne rozdeľuje.
Pre vedcov je to prekvapenie
Najznámejším miestom, kde sa Afrika rozchádza, je Východoafrický rift. Ten sa tiahne cez východnú časť kontinentu, pričom vedci už dlho predpokladajú, že raz môže viesť k vzniku nového oceánu. Kafue Rift je však súčasťou inej, menej známej línie, ktorá sa podľa vedcov môže ťahať približne 2 500 kilometrov od Tanzánie až smerom k Namíbii.
Ak by sa ukázalo, že táto juhozápadná línia je skutočne aktívna, znamenalo by to, že Afrika môže mať ďalšiu slabú zónu, po ktorej sa kontinent v budúcnosti môže meniť.
Takéto miesta nie sú dôležité iba pre učebnice geografie. Skoré riftové zóny môžu byť zaujímavé aj pre energetiku, pretože súvisia s geotermálnou energiou a výskytom plynov, ako je hélium či vodík. Práve hélium je pritom strategická surovina využívaná v medicíne, výskume aj high-tech priemysle.
