Slováci tankujú najdrahšie spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a žiaľ, zlepšenie situácie je zatiaľ v nedohľadne. Už aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) priznal, že ceny pohonných látok sú vysoké, pričom avizoval pokračovanie rokovaní so Slovnaftom. Analytici a opoziční politici sa však zhodujú na tom, že jedinou dlhodobou cestou k lacnejšiemu tankovaniu je zníženie spotrebnej dane, nie tlak na rafinériu, píšu Správy STVR.
Susedné krajiny medzičasom zaviedli konkrétne opatrenia. Napríklad Maďarsko zastropovalo ceny, Poľsko aj Česko zacielili na dane. Slovensko de facto ako jediné zostáva bez systémovej odpovede.
Aktuálne ceny pohonných látok na čerpacích staniciach Slovnaft sa pohybujú okolo 1,67 až 1,69 eura za liter benzínu 95 a 1,77 až 1,83 eura za liter nafty. Pre porovnanie, Maďarsko v marci tohto roka zaviedlo zastropovanie cien pohonných látok na maximálnu cenu benzínu 595 forintov (cca 1,64 eura) a nafty 615 forintov (cca 1,69 eura) za liter, no tento cenový strop platí výhradne pre vodičov s maďarskými evidenčnými číslami. Zahraniční vodiči v Maďarsku platia za palivo o pätinu viac. Poľsko zvolilo inú cestu, a síce zníženie spotrebnej dane a DPH, vďaka čomu sa ceny benzínu pohybujú okolo 1,5 eura za liter.
Slovnaft sa odvoláva na dane
Slovnaft, naša jediná rafinéria, zdôrazňuje, že slovenské ceny pohonných látok bez dane patria medzi najnižšie v celej Európskej únii, konkrétne na štvrté miesto. Finálnu cenu pri tankovaní teda formujú predovšetkým spotrebná daň a DPH, nie marža rafinérie.
Finreport.sk už v dávnejšej analýze potvrdil, že štruktúra ceny palív na Slovensku je dlhodobo zaťažená vyšším daňovým komponentom v porovnaní s ostatnými krajinami V4. Ceny komodít na burzách sa premietajú do cien na čerpacích staniciach takmer automaticky, pričom daňové zaťaženie zostáva fixné bez ohľadu na vývoj cien ropy.
Kamenický napriek tomu nevylúčil možnosť dodatočného zdanenia Slovnaftu. „Stále cítim, že Slovnaft nám dlží nejaké peniaze, ktoré nám nevyplatil, a to sú stovky miliónov. Potrebujem vidieť, že nám nejakým spôsobom vráti to, čo nám nezaplatil,“ vyhlásil minister. Slovnaft je 98-percentnou dcérskou spoločnosťou maďarského ropného giganta MOL. A práve táto vlastnícka štruktúra robí z rokovaní vlády so Slovnaftom pomerne citlivú záležitosť.
Zrušenie limitu na tankovanie pre kamióny
Generálny riaditeľ dopravnej spoločnosti Pavol Pieštanský upozornil, že aktuálne zdražovanie paliva sa dalo predvídať. „Upozorňovali sme, že keď sa zruší limit na tankovanie kamiónov, toto môže nastať. Že cena pôjde hore a bude bližšia k tým cenám, ktoré sú v zahraničí,“ pripomenul.
Autodopravcovia dlhodobo žiadajú vládu o reguláciu cien nafty a poukazujú na to, že Slovensko bolo v regióne jedinou krajinou, ktorá v tomto ohľade nekonala. „Kým bola cena samoregulovaná, tak sme videli, že sme o 20 až 30 centov nižšie, ako je súčasná cena,“ dodal Pieštanský.
Predseda poslaneckého klubu Hlas-SD Róbert Puci argumentoval, že situácia nie je natoľko vážna: „Stále máme dosť výrazne nižšie ceny oproti niektorým členským štátom Európskej únie, čiže ten rozdiel nie je až taký veľký.“ Tento argument je však cieleným, a teda nie úplne smerodajným porovnaním. Slovensko je skutočne lacnejšie ako Taliansko, Grécko či Chorvátsko, no drahšie ako všetky ostatné krajiny V4, čo je pre referenčné porovnanie podstatne relevantnejší fakt.
Neprehliadnite
Jediná cesta vedie cez dane
Analytik a odborník na energetiku Radovan Potočár vysvetlil základný mechanizmus cenotvorby: „Čerpacie stanice musia reagovať na to, aké ceny sú na komoditných trhoch v Európe. Jednoducho idú ceny hore na trhoch, na burzách, tak idú ceny hore aj na čerpacích staniciach.“ Táto závislosť od komoditných trhov je objektívna, ale daňové zaťaženie je premennou, o ktorej nerozhoduje nik iný, než vláda.
Podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) navrhol konkrétne riešenie: „Jediná dlhodobá cesta, ako znížiť ceny palív, benzínov a nafty, je znížiť spotrebnú daň a prípadne dočasne uvažovať aj o znížení DPH.“ Takéto opatrenie by si však vyžiadalo výpadok príjmov štátneho rozpočtu, čo je v kontexte rekordného deficitu na úrovni 2,586 miliardy eur po štyroch mesiacoch roka 2026 celkom vážny problém.
Vláda tak stojí pred voľbou medzi dvoma politicky nepríjemnými rozhodnutiami: ďalším prehlbovaním deficitu alebo ponechaním vysokých cien palív. A to navyše v čase, keď vyše 80 percent slovenských domácností deklaruje výrazne vyššie životné náklady ako vlani, o čom sme vás informovali v tomto článku.
