Slovensko sa celkom dlho mohlo chváliť jednými z najlacnejších palív spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Tento stav je však už minulosťou. Benzín aj nafta sú dnes na slovenských čerpacích staniciach drahšie ako u väčšiny susedov. Analytici pritom varujú, že v najbližších dňoch sa zlacnenia nedočkáme, píšu Správy STVR.
Priemerná cena nafty na Slovensku sa minulý týždeň pohybovala na úrovni 1,78 eura za liter, benzín stál 1,68 eura. V porovnaní so susednými krajinami je to citeľný rozdiel. V Česku je nafta v prepočte o sedem centov lacnejšia, v Poľsku dokonca o 16 centov. Benzín stojí na Slovensku v priemere o štyri centy viac ako v Maďarsku a o 24 centov viac ako v Poľsku. Jedinou susednou krajinou, kde sú pohonné hmoty drahšie, zostáva Rakúsko. Liter nafty tam vychádza na viac ako 1,91 eura.
Sľuby a realita
V čase, keď po eskalácii konfliktu na Blízkom východe a uzavretí ropovodu Družba čelilo Slovensko problémom so zásobovaním, predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) aj rafinéria Slovnaft sľúbili, že slovenské ceny zostanú nižšie ako v okolitých krajinách. Ako môžeme vidieť, tieto sľuby sa nepodarilo dodržať.

Energetický analytik Radovan Potočár vysvetlil, že ceny ropy a veľkoobchodné ceny nafty v ostatných dňoch opäť výrazne stúpli, a preto nie je dôvod očakávať, že by čerpacie stanice na Slovensku alebo u susedov zlacnili. Netky.sk informovali, že cena severomorskej ropy Brent prekonala počas marca hodnotu 104 dolárov za barel, pričom pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe stále drží trhy v značnej nervozite.
Hoci sa koncom apríla objavili signály o možnom prímerí a ceny ropy prechodne klesli pod 107 dolárov za barel, veľkoobchodné ceny palív sa z predchádzajúcich maxím stále úplne nespamätali.
Slovnaft: za ceny môžu dane
Rafinéria Slovnaft odmieta vziať na seba vinu z drahých palív. Vyššie ceny na slovenských čerpacích staniciach pripisuje odlišným daňovým podmienkam. Podľa štatistík samotného Slovnaftu patrí rafinéria medzi najlacnejších výrobcov palív v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. Poľsko aj Česko uplatňujú nižšiu DPH na pohonné hmoty, čo sa priamo premieta do nižšej spotrebiteľskej ceny, a to bez ohľadu na to, za akú cenu palivo opustí rafinériu.
Práve Česko v uplynulých týždňoch ukázalo, ako veľmi môže daňový zásah pomôcť s cenami palív. Pre upresnenie, česká vláda v apríli znížila spotrebnú daň na naftu o necelé dve koruny za liter a zároveň zaviedla cenové stropy na čerpacích staniciach. Maximálna povolená cena nafty bola nastavená na 49,59 koruny za liter, pričom dôvodom zásahu boli neprimerané marže predajcov. Tie na niektorých staniciach dosahovali až sedem korún na liter benzínu. Takéto regulačné kroky Slovensko zatiaľ neprijalo.
Politici hľadajú riešenia
Pochopiteľne, táto situácia neostala bez politickej reakcie. Predseda poslaneckého klubu Slovensko-Za ľudí Michal Šípoš vyzval vládu, aby pohonné hmoty zlacnila pre ľudí, ktorí chodia do práce a zásobujú obchody. Líder SNS Andrej Danko pripustil, že ceny by mohli byť nižšie, a naznačil možnosť diskusie o znížení spotrebnej dane. Podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS) zasa navrhol cielené opatrenia pre nízkopríjmové skupiny alebo vybrané sektory.
Ďalší podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) však očakávania utlmil. Vláda zatiaľ k tomuto kroku nepristúpila, keďže akýkoľvek výpadok príjmov by sa musel niekde kompenzovať.
Slovensko pritom v uplynulých týždňoch zaviedlo systém dvojakých cien nafty pre zahraničných vodičov s cieľom obmedziť palivový turizmus. Napriek tomuto opatreniu vláda cenu pre zahraničných šoférov naďalej udržiava na vyššej úrovni, hoci by ju podľa nových pravidiel mohla znížiť o viac ako desať centov. Vláda tak v praxi bráni výhodám pre zahraničných vodičov, no bez toho, aby pred rastúcimi cenami ochránila domácich.
Ceny pohonných látok sú priamo naviazané na vývoj ropy na svetových trhoch, pričom hlavným motorom rastúcich cien zostáva pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe. Podľa analytikov je jedinou cestou k dlhodobejšiemu zlacneniu palív skutočná stabilizácia situácie v regióne. A žiaľ, to je zatiaľ v nedohľadne.

