Vyše 80 percent slovenských domácností platí tento rok za život viac ako vlani. Výrazný nárast výdavkov pritom pociťuje v priemere každá tretia domácnosť. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre spoločnosť Home Credit uskutočnila agentúra Ipsos, v období od 30. marca do 2. apríla, na vzorke 1 022 respondentov, informuje spravodajský portál agentúry TASR (Teraz.sk).
Tieto výsledky sú smutné, no zároveň nie sú sú prekvapujúce v kontexte inflačného vývoja. Slovensko v januári tohto roka zaznamenalo najvyšší rast cien v celej eurozóne.
Prieskum zachytil realitu, o ktorej štatistiky síce vypovedajú, no číselné indexy ju nedokážu plne opísať. Slováci pociťujú zdražovanie intenzívnejšie ako ich susedia v Českej republike: zvýšenie mesačných výdavkov deklaruje 81 percent domácností na Slovensku, výrazný nárast každá tretia. V Česku hovorí o raste výdavkov 65 percent domácností, o výraznom raste len 17 percent, teda o polovicu menej ako v SR. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 percent opýtaných, 15 percent je na tom rovnako ako vlani a len traja zo sto hovoria o znížení nákladov.
Stovky eur každý mesiac
Analytik Home Credit Jaroslav Ondrušek vysvetlil rozloženie odpovedí: „Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur.“
Traja z desiatich Slovákov teda míňajú mesačne minimálne o 200 eur viac ako vlani. Na pokrytie zvýšených výdavkov by pritom potrebovali príjmy, ktoré dnes jednoducho nemajú. Tri z desiatich domácností by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 percentám by sa zišlo ešte 300 až 500 eur a každá desiata rodina tvrdí, že mesačne potrebuje minimálne 500 eur naviac. Tieto čísla poukazujú na hlboký nesúlad medzi rastom cien a rastom príjmov.
Prečo rastú výdavky
Príčiny zdražovania sú pritom Slovákom celkom jasné. Ako hlavný faktor cituje celkové zdražovanie všetkého 74 percent respondentov, nárast cien potravín 73 percent, nárast cien energií 63 percent, zvýšenie cien služieb 46 percent a vyššie dane 44 percent.
Tieto vnemy sú pritom podložené reálnymi dátami. Štatistický úrad SR potvrdil, že ceny merané HICP indexom v januári 2026 medziročne vzrástli o 4,3 percenta, pričom medzimesačný rast dosiahol 2 percentá. Najvýraznejší rast zaznamenali energie, keďže teplo zdraželo takmer o 28 percent, plyn v priemere o 6,8 percenta a elektrina o 4,8 percenta.
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, za skokovým zdražením tepla stojí (aj) cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sa v roku 2026 prvýkrát naplno prejavilo vo finálnych cenách pre domácnosti. V predchádzajúcich rokoch boli tieto dopady čiastočne zmiernené v dôsledku štedrejšej regulácie zo strany štátu.
Kde Slováci šetria
Pochopiteľne, zvýšené výdavky tlačia domácnosti k škrtom. Najviac opýtaných (42 percent) obmedzilo cestovanie. Tesne za tým nasledovalo celkové obmedzenie mesačných výdavkov, ktoré potvrdilo 41 percent respondentov. Zhodne po 36 percent zaznamenali kategórie menej nákupov drahších vecí do domácnosti a obmedzenie nákupu oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina a pri zdravotnej starostlivosti desatina Slovákov.
Ondrušek tiež upozornil na medziročný posun v podiele tých, ktorí sa nemusia akokoľvek obmedzovať: „Zatiaľ čo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 percent opýtaných, teraz ich bolo o 5 percent menej, teda len 13 percent.“ Tento posun je dôležitý, nakoľko ukazuje, že čoraz menšia časť spoločnosti sa dokáže chrániť pred inflačným tlakom, pričom škrty v rozpočte sa stávajú normou pre stále väčší podiel slovenských rodín.
Neprehliadnite
Koho zdražovanie zasiahlo najviac?
Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny, čiže domácnosti s vyššou spotrebou vo všetkých kategóriách zároveň. Naopak, zriedkavejšie o výraznom náraste hovorili mladí ľudia do 26 rokov, čo môže súvisieť s tým, že väčšina z nich ešte nespravuje vlastnú domácnosť alebo nie je tak závislá od fixných výdavkov, ako sú energie či nájom.
Peniaze.sk na základe januárového prieskumu Home Credit uviedli, že 53 percent Slovákov vstupovalo do roka 2026 s očakávaním, že sa ich finančná situácia zhorší. Aprílové výsledky ukazujú, že ich nepekné predpoklady sa napokon naplnili. Kombinácia zdražovania energií, rastu cien potravín a zavedenia nových daňových opatrení spôsobuje, že tlak na domácnosti je v porovnaní s inými krajinami EÚ nadpriemerný. A žiaľ, doterajší vývoj nenaznačuje, že by sa situácia v krátkodobom horizonte mala výrazne zlepšiť.
