Standard & Poor’s v piatok Slovensku znížila rating, no slovenské dlhopisy sa v pondelok obchodovali takmer rovnako ako pred rozhodnutím. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) tvrdí, že trhy zníženie už dávno započítali do cien.
Finančné trhy podľa ministra zvyčajne predbiehajú ratingové agentúry. Piatkové rozhodnutie americkej agentúry preto neprinieslo žiadny otras. Slovenské štátne dlhopisy sa obchodujú za podobných podmienok ako doteraz. Kamenický to zopakoval v pondelok na tlačovej konferencii a opätovne odmietol kritiku opozície voči rozpočtovej politike vlády.
S&P doháňala ostatné agentúry
Minister pripomenul, že Standard & Poor’s hodnotila Slovensko dlhodobo o dva stupne vyššie ako ostatné veľké ratingové agentúry. Postupné zbližovanie sa preto očakávalo. V aktuálnej medzinárodnej ekonomickej situácii nie je podľa Kamenického reálne počítať s tým, že by ratingy rástli. Pokles hodnotenia zaznamenalo v poslednom čase viacero európskych krajín.
Rovnaký záver podľa ministra urobili aj investori. „Keď si pozriete napríklad sekundárny trh, ako sa vyvíjajú naše úroky, za ktoré si požičiavame na medzinárodných trhoch, tak sa nič zásadné neudialo, nič zásadné sa nezmenilo. Ideme tak, ako sme išli doteraz,“ zdôraznil Kamenický.
Výnosy bez výrazného pohybu
Pohľad na sekundárny trh, kde sa už emitované dlhopisy obchodujú medzi investormi, potvrdil ministrove slová. Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Peter Šoltys uviedol, že agentúra neočakávala žiadnu zmenu výnosu ani rizikovej prirážky po znížení ratingu. Aktuálne obchodovanie to potvrdilo.
Desaťročné dlhopisy sa v pondelok obchodovali v rozmedzí od 3,65 do 3,74 percenta. Úročenie počas dňa ešte mierne kleslo. „Čiže podobné úrovne ako minulý týždeň, takmer žiadny pohyb v porovnaní s minulotýždňovou aukciou alebo s piatkom,“ zhodnotil Šoltys.
Riziková prirážka slovenských dlhopisov voči nemeckým sa v pondelok pohybovala na úrovni 60 bázických bodov. Bázický bod je stotina percenta a používa sa na meranie rozdielu vo výnosoch dlhopisov. Vyšší rozdiel oproti nemeckým štátnym dlhopisom, ktoré sú v eurozóne považované za najbezpečnejšie, znamená, že investori si pýtajú vyššiu prémiu za riziko.
Vstup do svetového indexu od júna 2026
Šoltys aj minister vyzdvihli, že Slovensko sa po prvý raz dostáva do svetového dlhopisového indexu. Krajina je podľa neho naďalej pevne ukotvená v investičnom ratingovom pásme. Od 1. júna 2026 bude súčasťou najväčšieho dlhopisového indexu, ktorý publikuje londýnska burza.
Zaradenie do globálneho indexu znamená, že fondy a inštitucionálni investori, ktorí kopírujú jeho zloženie, budú musieť automaticky nakupovať aj slovenské dlhopisy. Vzniká tým dodatočný dopyt. „Očakávame, že by to mohlo pomôcť Slovensku v hodnote nejakých 3 až 5 miliárd eur a malo by sa to zobraziť aj v znížení rizikovej prirážky, očakávania sú na úrovni nejakých 0,2 až 0,5 %. Podobne to bolo v iných krajinách, keď bolo prijaté Portugalsko, Poľsko a Česká republika,“ doplnil Šoltys.
Pokles rizikovej prirážky o 0,2 až 0,5 percenta by pre štát znamenal nižšie úrokové náklady pri ďalších emisiách. Pri objeme niekoľkých miliárd eur ide o citeľnú úsporu na úrokoch.
