Slovenský parlament dnes (5. mája) posunul novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva do druhého čítania. Návrh, ktorý predložili poslanci koaličného Smeru-SD, prináša tri kľúčové zmeny: ruší hlasovanie poštou zo zahraničia a nahrádza ho osobným hlasovaním na zastupiteľských úradoch, rozširuje možnosť voliť zo zahraničia aj na prezidentské voľby a mení spôsob výpočtu volebnej kaucie pre parlamentné voľby a voľby do Európskeho parlamentu.
Ak bude novela schválená, nadobudne účinnosť 1. septembra 2026, píše spravodajský portál agentúry TASR (Teraz.sk).
Zákon je výsledkom práce poslaneckého klubu Smer-SD, pričom záujem o niektoré z navrhovaných zmien, najmä o rozšírenie voľby prezidenta na ambasády, v minulosti prejavila aj opozícia.
Koniec voľby poštou
Najväčšou zmenou, ktorá pobúrila veľkú časť slovenskej populácie, je nahradenie hlasovacích lístkov zasielaných poštou osobným hlasovaním na zastupiteľských úradoch, teda slovenských ambasádach a konzulátoch v zahraničí. Doterajší systém poštovej voľby platil pre voľby do Národnej rady SR a pre referendum, pričom záujemca musel svoju žiadosť doručiť na ministerstvo vnútra v zákonom stanovenej lehote.
Nová právna úprava ho pre obe tieto kategórie ruší a nahrádza ho fyzickou návštevou na zastupiteľskom úrade v krajine, kde sa v čase volieb nachádza. Predkladatelia novely argumentujú, že zmena „reflektuje na dlhoročnú požiadavku voličov žijúcich v cudzine zúčastniť sa na osobnom hlasovaní bez nutnosti cestovať na územie SR“.
Pre porovnanie, Poľsko štandardne využíva osobné hlasovanie na zastupiteľských úradoch s vopred registrovanými voličmi, Maďarsko kombinuje oba modely v závislosti od trvalého pobytu voliča, zatiaľ čo Česko k dlhoročnému hlasovaniu na ambasádach najnovšie pridalo aj poštovú voľbu, vysvetľuje TA3.
Slovenská novela teda de facto ide presne opačnou cestou ako Česko. Namiesto rozširovania foriem hlasovania jednu z nich ruší. Kritici pritom upozorňujú, že nie všetky zastupiteľské úrady majú kapacitu na organizáciu volieb, čo by mohlo pre časť voličov výkon tohto základného práva fakticky sťažiť namiesto toho, aby ho uľahčilo.
Prezidentské voľby zo zahraničia
Druhou kľúčovou zmenou je rozšírenie možnosti hlasovať zo zahraničia aj v prezidentských voľbách, čo doteraz nebolo možné. Pri prezidentských voľbách boli Slováci bez trvalého pobytu v štáte povinní doraziť v deň volieb osobne na Slovensko, bez akejkoľvek alternatívy.
Táto podmienka bola dlhodobo kritizovaná ako neúnosná pre desaťtisíce Slovákov ktorí žijú v zahraničí. A dôvod je rozhodne pochopiteľný: cesta domov len za účelom odovzdania volebného lístka je pre mnohých finančne aj časovo nedostupná. Odhaduje sa, že mimo Slovenska žije trvalo viac ako 350-tisíc občanov, ktorí majú volebné právo.
“Nahradením osobného hlasovania vo volebnej miestnosti na území SR hlasovaním na ambasáde sa tejto skupine voličov významne zvýši nielen ich voličský komfort, ale tiež reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu zo zahraničia,“ argumentovali predkladatelia novely. Stojí za zmienku, že rozšírenie voľby prezidenta na zastupiteľské úrady navrhlo v auguste 2025 aj opozičné hnutie Progresívne Slovensko.
Neprehliadnite
Volebná kaucia
Tretia zmena sa týka výšky volebnej kaucie, respektíve finančnej záruky, ktorú musí zložiť každá kandidujúca politická strana ako prejav vážnosti kandidatúry. Doterajší systém stanovoval pevnú sumu 17-tisíc eur pri parlamentných voľbách a 1 700 eur pri eurovoľbách. Obe hodnoty platili od zavedenia kaucie a odvtedy sa nemenili.
Po novom by volebná kaucia pri parlamentných voľbách zodpovedala 25-násobku priemernej mesačnej mzdy a pri eurovoľbách 2,5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Pri aktuálnej priemernej mzde za rok 2025, ktorá dosiahla 1 601 eur, by kaucia pre parlamentné voľby predstavovala 40 025 eur, čiže takmer 2,4-násobok súčasnej sumy.
Čo znamená druhé čítanie
Napriek koaličnej zhode malo hnutie Hlas-SD k niektorým detailom návrhu otázky a SNS vznieslo vlastné požiadavky, informuje denník Pravda. V druhom čítaní môžu byť do novely zapracované pozmeňovacie návrhy, ktoré niektoré ustanovenia upravia alebo spresnia.
K návrhu sa vyjadril odborník na ústavné právo Ladislav Orosz s hodnotením, či je zrušenie poštovej voľby v súlade s Ústavou SR. Jeho stanovisko však nebolo zverejnené v plnom rozsahu.
