Česká vláda sa 2. apríla 2026 rozhodla zasiahnuť do cenotvorby pohonných látok. Po sérii rokovaní s distribútormi a mimoriadnom zasadnutí kabinetu premiér Andrej Babiš oznámil dvojité opatrenie, menovite zastropovanie marží predajcov palív a zníženie spotrebnej dane z nafty.
Regulácia začne platiť od stredy 8. apríla 2026 a bude sa hodnotiť po mesiaci, píše spravodajský portál agentúry TASR. Je to reakcia na rastúce ceny palív spôsobené globálnym napätím okolo Hormuzského prielivu a vojnovým konfliktom na Blízkom východe.
Česko muselo zasiahnuť
Ceny pohonných látok v Česku prudko stúpali od konca februára 2026, keď eskaloval konflikt s Iránom. Podľa dát spoločnosti CCS zdražela nafta za jediný týždeň o 5,79 koruny, od konca februára celkovo o 7,79 koruny, uviedla česká ČT24.
Babiš sa na priamu reguláciu trhu odhodlával celkom dlho. Najprv vyzval distribútorov na dobrovoľné zníženie marží a uvoľnil zo štátnych rezerv 100-tisíc ton ropy. Keď ani tieto kroky nestačili, vláda pristúpila k tvrdším krokom, teda stanoveniu pevných limitov.
Ministerstvo financií bude každý deň zverejňovať maximálnu cenu pohonných látok na nasledujúci deň. Maximálna marža predajcov pri benzíne aj nafte bude zastropovaná na 2,50 koruny za liter (zhruba 0,10 eura). Spotrebná daň z nafty sa zníži o 2,35 koruny za liter. Súčasná sadzba je 9,95 koruny za liter, po znížení teda klesne na 7,60 koruny.
Strop na marže sa nebude vzťahovať na prémiové palivá, ako potvrdila ministerka financií Alena Schillerová.
Babiš čísla kritizoval
Marža distribútora alebo čerpacej stanice je rozdiel medzi nákupnou cenou paliva a jeho predajnou cenou zákazníkovi. V bežných časoch sa marže pri nafte pohybovali na úrovni 2,70 až 3,20 koruny za liter, no pri diaľničných staniciach sa podľa Babiša po vypuknutí krízy vyšplhali na desať a viac korún, čo označil za neprimerané.
Babiš pred záverečným rozhodnutím vlády vyhlásil, že marže by mali byť 3,50 koruny pri nafte a 2,50 koruny pri benzíne. Monitoring marží prevádzkuje Ministerstvo financií od marca a jeho výsledky pravidelne zverejňuje, pričom podľa vládnych dát sa bežné predkrízové marže pohybovali práve v tomto rozmedzí.
Babiš opatrenie uviedol do širšieho kontextu a otvorene hovoril o nekoordinovanej reakcii európskych krajín na zdražovanie palív. Slovensko zaviedlo dvojité ceny nafty, Poľsko znížilo DPH a zastropovalo ceny, Maďarsko reguluje ceny palív už dlhšie. Teraz pridáva Česko. „Každý štát si viac-menej robí, čo chce. Namiesto toho, aby sa V4, Nemecko a Rakúsko nejakým spôsobom koordinovali, je to totálny chaos,“ komentoval Babiš podľa agentúry Reuters.
Za rastom cien stoja podľa českého premiára aj slová amerického prezidenta Donalda Trumpa. Konkrétne jeho vyhlásenia o Iráne priamo hýbu ropnými burzami a okamžite sa odrážajú vo svetových cenách ropy. Babiš preto zdôraznil, že kľúčové je, aby vojna s Iránom čo najskôr skončila, a zároveň kritizoval, že z rastúcich cien energií profituje Rusko. „Nie je dobre, že Rusko na tej situácii zarába obrovské peniaze a Európa má problém,“ povedal premiér.
Neprehliadnite
V čom sa Česko líši od Poľska
Obe krajiny reagujú na rovnakú krízu, no líšia sa reakciou. Poľsko siahlo na daňový systém, teda znížilo DPH z 23 na 8 percent a zastropovalo maloobchodné ceny, čím benzín zlacnel na 1,44 eura za liter.
Česko sa namiesto znižovania DPH rozhodlo regulovať marže distribútorov a znížiť spotrebnú daň len pri nafte. Zníženie DPH Babiš odmietol. Spotrebná daň je podľa neho efektívnejší nástroj na cielené zlacnenie nafty bez plošného dopadu na príjmy štátneho rozpočtu.
Výsledok pre koncového zákazníka bude závisieť od toho, o koľko sa celková cena pohonných látok skutočne zníži. Ministerstvo financií formulu na výpočet maximálnej ceny zverejní 7. apríla, teda deň pred spustením systému. Pre Slovákov, ktorí uvažujú o tankovacích výletoch za hranice, bude zaujímavé sledovať, či sa ceny v Česku priblížia poľskej úrovni, alebo napriek regulácii zostanú vyššie.
Reguluje sa vo veľkom
Regulácia cien pohonných látok nie je v Európe novinkou, no jej súčasná vlna má špecifický charakter, keďže reagujú na špecifickú krízu, ktorá v priebehu niekoľkých týždňov zamiešala energetickým trhom.
Česká regulácia marží je v tomto kontexte jedným z pragmatickejších riešení, pretože necieli na daňové príjmy štátu, ale na zisky súkromných distribútorov. Či bude dostatočne účinná, ukáže prvý týždeň po spustení. Čísla z ministerského monitoringu budú verejné a Babiš potvrdil, že ich vláda bude pozorne sledovať.
Stredná Európa je teda akousi experimentálnou zónou: štyri krajiny, štyri rôzne prístupy k rovnakej kríze. Poľsko stavilo na daňovú reformu, Slovensko na duálne ceny, Maďarsko na dlhodobú cenovú reguláciu a Česko na kombináciu zastropovania marží a cieleného zníženia spotrebnej dane.
Výsledky porovnania sa prejavia v priebehu najbližších týždňov a budú cenným vodítkom pre európskych politikov, ktorí hľadajú odpoveď na otázku, ako efektívne chrániť spotrebiteľov pred globálnymi energetickými šokmi.
