Slovensko sa podľa najnovšej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nachádza v pásme vysokého rizika z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ukazovateľ udržateľnosti vzrástol vlani na 5,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo v prepočte predstavuje 7,9 miliardy eur potrebných na trvalé ozdravenie štátnej kasy. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) kritiku odmieta, no žiaľ pre neho, čísla hovoria jasne. Správu o dlhodobej udržateľnosti za rok 2025 zverejnila RRZ koncom apríla.
Predseda rady Ján Tóth na tlačovej konferencii uviedol, že ukazovateľ sa medziročne zhoršil, a to z revidovanej hodnoty 5,3 percenta HDP v roku 2024 na súčasných 5,5 percenta HDP. Táto hodnota vyjadruje rozsah ozdravných opatrení, ktoré sú nevyhnutné na dlhodobú stabilizáciu verejného dlhu.
Správa konštatuje, že vlani Slovensko opäť nedosiahlo potrebnú stabilitu a fiškálne bremeno sa naďalej v čoraz väčšej miere presúva na budúce generácie. Je to pritom návrat k horšiemu stavu. Správa za rok 2024 vykázala zlepšenie, keďže Slovensko sa vtedy dostalo do pásma stredného rizika, aj vďaka konsolidačným opatreniam s účinnosťou od roku 2025, ktoré zlepšili ukazovateľ o 1,8 percenta HDP. Tento pokrok bol však krátkodobý.
Dlh prekročil 60 percent HDP
Nepríjemnú situáciu verejných financií dokresľuje ďalší nepekný fakt. Hrubý verejný dlh Slovenska v roku 2025 prekročil hranicu 60 percent HDP, čo presiahlo pôvodný rozpočtový odhad. Národná banka Slovenska v analytickom dokumente uviedla, že k vyššiemu zadlženiu oproti rozpočtu prispel najmä nepriaznivý vývoj primárneho salda verejných financií. Pre porovnanie, v roku 2023 dosiahol verejný dlh 55,8 percenta HDP, čo znamená, že v priebehu dvoch rokov narástol o viac ako päť percentuálnych bodov.

Aktuality upozornili, že aj v budúcom roku plánuje vláda hospodáriť s deficitom presahujúcim štyri percentá HDP, pričom nový cieľ je znížiť deficit na 4,2 percenta HDP v roku 2027 a na 4,1 percenta v roku 2028. Dlh má pritom v roku 2028 podľa vládnych odhadov dosiahnuť 66,2 percenta HDP. Inak povedané, záťaž na budúce generácie nielenže rastie, ale aj bude rásť.
Kamenický obviňuje predošlé vlády
Minister financií Kamenický sa voči záverom RRZ ohradil pomerne ostro. Na tlačovej konferencii strany Smer vyhlásil, že odmieta tvrdenia, podľa ktorých konsolidácia nepomáha, a zdôraznil, že bez prijatých opatrení by bola situácia výrazne horšia.
Súčasná vláda podľa neho len rieši stav, ktorý zdedila po predchádzajúcich kabinetoch, pričom príčiny zhoršenia vidí okrem iného vo vyšších výdavkoch na platy učiteľov a v dopadoch energetickej krízy.
Konsolidačný balíček, ktorý zažívame v tomto roku, bol pôvodne predstavený ešte v septembri 2025. Pozostáva z viacerých opatrení v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur, ktorých cieľom malo byť zníženie deficitu na 4,1 až 4,3 percenta HDP. Štát má podľa neho ušetriť znížením výdavkov na tovary a služby, rušením a zlučovaním vybraných úradov aj obmedzením mzdových výdavkov. K zastaveniu rastu dlhu však podľa vlády dôjde najskôr v roku 2028. A ani to nie je isté.
Problém je štruktúra konsolidácie
RRZ pritom nespochybňuje len výsledky, ale aj samotnú štruktúru doterajšej konsolidácie. Tá sa vo veľkej miere opiera o zvyšovanie príjmov, čo môže oslabiť konkurencieschopnosť a znížiť investičnú atraktivitu slovenského hospodárstva. Nižší hospodársky rast pritom prináša nižšie daňové príjmy, čím sa efekt konsolidácie čiastočne neutralizuje. Inak povedané, konsolidačné opatrenia si vzájomne tak trochu odporujú, pokiaľ ide o želaný výsledný efekt.
Osobitným rizikovým faktorom je volebný rok 2027. Politický tlak na prijímanie odvážnych opatrení a odkladanie nepopulárnych škrtov je v takýchto obdobiach bežným javom. Doterajšie tri konsolidačné balíčky podľa rady nepriniesli primerané zníženie deficitu vzhľadom na ich rozsah, čo naznačuje nižšiu efektivitu, než sa pôvodne predpokladalo.
Náprava si žiada rozsiahle opatrenia
Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti by Slovensko podľa RRZ muselo prijať trvalé opatrenia v rozsahu 5,5 percenta HDP, teda v objeme 7,9 miliardy eur. Časť z tejto sumy by mohla pochádzať zo štrukturálnych reforiem podporujúcich hospodársky rast, no výrazná väčšina musí byť tvorená konkrétnymi výdavkovými alebo príjmovými opatreniami.
Spor medzi vládou a RRZ sa tak netýka len štatistík, ale aj smerovania hospodárskej politiky krajiny v rokoch, ktoré rozhodnú o tom, či záťaž zostane na pleciach súčasnej generácie, alebo si ju bude musieť “odmakať” tá nasledujúca.

