Prezident Spojených štátov Donald Trump aktuálne vyhlásil, že Irán sa zaviazal nevyrábať jadrové zbrane, a naznačil, že mierová dohoda medzi Washingtonom a Teheránom je na dosah. Zároveň oznámil dočasné prerušenie vojenskej operácie USA zameranej na znovuotvorenie Hormuzského prielivu, píše Startitup.sk s odvolaním sa na informácie ČTK a AFP.
„Za posledných 24 hodín sme mali veľmi dobré rozhovory a je veľmi dobre možné, že uzavrieme dohodu,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome.
Vojna a prímerie
USA a Izrael zahájili 28. februára koordinované vojenské operácie proti Iránu s deklarovaným cieľom zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane a neskôr otvoriť Hormuzský prieliv, ktorý Irán ako odvetu fakticky zablokoval pre medzinárodnú námornú dopravu. Dňa 8. apríla sa USA a Irán dohodli, sprostredkovane cez Pakistan, na dvojtýždňovom prímerí, v rámci ktorého Irán vydal 10-bodový mierový plán. Ten zahŕňal aj záväzok nepristupovať k jadrovým zbraniam. Toto prímerie vypršalo okolo 22. apríla, no strany v rokovaniach pokračovali.
Čo presne Trump povedal
TA3 referuje, že Trump záväzok Iránu zdôrazňoval už od apríla s tým, že súhlas Iránu s „nevlastnením jadrových zbraní“ sa vzťahuje na dlhodobé obdobie bez časového obmedzenia. „Máme veľmi silné stanovisko, ktoré presahuje 20 rokov, že nebudú mať jadrové zbrane. Buďme úprimní, neexistuje žiadny 20-ročný limit,“ povedal Trump v apríli, pričom podobné vyhlásenia zopakoval aj v stredu 7. mája.
Prezident zároveň uviedol, že Irán je dnes ochotný „urobiť veci“, ktoré predtým urobiť nechcel, a že Washington a Teherán majú v súčasnosti „veľmi dobrý vzťah“.
Kľúčové sporné body
Napriek optimistickým vyhláseniam však zostávajú v rokovaniach zásadné otázniky. Špeciálny vyslanec Trumpovej administratívy Steve Witkoff priamo od iránskych vyjednávačov počul, že Irán disponuje asi 460 kilogramami uránu obohateného na 60 percent. To je množstvo, z ktorého by po ďalšom technickom kroku vznikol materiál na zhruba 11 jadrových bômb, uvádzajú Novinky.cz. USA požadujú prevoz tohto uránu na americké územie, čo Irán potvrdil len čiastočne.
Navyše, ABC News uvádza, že strany naďalej neprekonali niekoľko zásadných bodov. Irán napríklad odmieta úplne skoncovať s obohacovaním uránu, nechce demontovať príslušné zariadenia, trvá na odškodnení za vojnové škody a žiada medzinárodné uznanie suverenity nad Hormuzským prielivom. Americká strana naopak trvá na zahrnutí otázky iránskej podpory pre Hamas, Hizballáh a húsíov do celkového mierového rámca.
Hormuzský prieliv je už od začiatku jedným z najdôležitejších sporných bodov. Podľa odhadov cez neho prechádza asi 20 percent svetovej ťažby ropy. To je dôvod, prečo faktická blokáda od marca spustila prudký nárast cien ropy aj pohonných látok po celom svete.
Irán prieliv v priebehu apríla na krátky čas otvoril, vzápätí ho však opäť uzavrel s tým, že tak činí kvôli pokračujúcej americkej blokáde iránskych prístavov s cieľom obmedziť príjmy iránskeho režimu z predaja ropy. Trump v stredu dočasné prerušenie vojenskej operácie „Project Freedom“ zdôvodnil „veľkým pokrokom“ v rokovaniach, čo Teherán poňal ako gesto dobrej vôle.
Neprehliadnite
Trumpova stratégia
Trumpov prístup k iránskemu jadrovému sporu bol od začiatku akousi kombináciou hrozieb a signálov otvorenosti. „Nemôžu mať jadrovú zbraň. A ak nechcú rokovať, budeme pokračovať,“ uviedol. Zároveň však nevylúčil osobnú účasť na podpise dohody v Islamabade, ak k nej dôjde, a varoval, že ak sa dohoda neuzavrie, „boje sa obnovia“.
Trump pôvodne išiel do vojny s cieľom definitívne odzbrojiť Irán. No výsledok zatiaľ vyzerá oveľa menej jednoznačne, ako si na začiatku predstavoval. Nasledujúce dni ukážu, či Trumpove optimistické vyhlásenia odrážajú reálny pokrok, alebo sú zatiaľ len diplomatickým signálom. Stále platí, že čím dlhšie trvá neistota, tým vyššie sú ekonomické náklady blokády Hormuzského prielivu pre celú svetovú ekonomiku.
