Ekonomiky strednej a východnej Európy rastú v roku 2026 výrazne rýchlejšie ako jadro eurozóny. A podľa najnovšej jarnej prognózy Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (wiiw) to tak zostane aj napriek pretrvávajúcej energetickej kríze, ktorú vyvolala vojna v Iráne, respektíve na Blízkom východe, informuje spravodajský portál agentúry TASR (Teraz.sk).
Región však stojí na prahu štrukturálnej zmeny, ktorá môže jeho dlhodobé ekonomické postavenie zmeniť. Éra lacnej pracovnej sily ako hlavnej konkurenčnej výhody sa totiž postupne chýli ku koncu.
Región rastie, eurozóna zaostáva
Podľa jarnej prognózy wiiw z apríla 2026 dosiahnu členské štáty EÚ v strednej a východnej Európe v tomto roku priemerný rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,3 percenta. Eurozóna ako celok pritom zvládne len 0,9 percenta. Z toho vyplýva, že región rastie takmer trojnásobne rýchlejšie.
Wiiw vydal podobnú prognózu aj vo februári tohto roku, keď odhadoval priemerný rast v regióne na 2,6 percenta. Februárová správa konkrétne uvádzala, že lídrom v sledovanej skupine zostáva Poľsko, a to s predpokladaným rastom 3,7 percenta. Nasledovala Litva (3 percentá) a Chorvátsko (2,8 percenta).
Koniec lacnej pracovnej sily?
Jedným z kľúčových varovných signálov je klesajúca cenová konkurencieschopnosť. Model stredoeurópskych a východoeurópskych krajín ako výrobných základní pre západné priemyselné koncerny stál dekády na jednom pilieri, a síce relatívne nízkych mzdových nákladoch, hoc aj kvalifikovanej pracovnej sily. Táto rovnica, ako sme spomenuli, postupne prestáva platiť.
Mzdy v regióne dokonca rastú výrazne rýchlejšie ako v západnej Európe, avšak rast produktivity práce zostáva pozadu. Podľa dát Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) stúpli na Slovensku hodinové náklady práce v priebehu 15 rokov (2008 až 2023) o 146 percent, čo bolo najviac spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky.
Pre porovnanie, v Česku stúpli o 96 percent, v Poľsku o 91 percent a v Maďarsku o 64 percent. Priemer EÚ sa za rovnaké obdobie zvýšil o 47 percent.
Slovensko si podľa ISA túto situáciu zatiaľ kompenzuje vyšším rastom produktivity, v tomto smere sme boli v roku 2022 najvyššie spomedzi krajín V4. Ak však bude rast miezd pokračovať v takomto tempe bez toho, aby mu zodpovedal rast produktivity, cenová výhoda regiónu ako výrobnej lokality sa bude postupne vytrácať.
S tým súvisí aj pokles priamych zahraničných investícií. Firmy cielia na čo najvyšší zisk, a preto dôsledne porovnávajú mzdové náklady v strednej Európe s čoraz agresívnejšou ponukou čínskych výrobcov, ktorí sú schopní vyrábať lacnejšie a často aj kvalitnejšie.
Zbrojenie ako nový motor rastu
Po prvý raz od začiatku 90. rokov minulého storočia prispievajú rastúce výdavky na obranu k hospodárskemu rastu v strednej a východnej Európe rovnako silno, ba dokonca silnejšie ako priame zahraničné investície.
Tento posun je priamym dôsledkom geopolitickej situácie. Krajiny regiónu, znepokojené vojnou na Ukrajine a nestabilitou na Blízkom východe, masívne zvyšujú obranné rozpočty.
Novinky.cz minulý mesiac citovali správu Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS), podľa ktorej sa európske výdavky na obranu v rokoch 2024 a 2025 v reálnych hodnotách zvýšili o takmer 13 percent. Európa dnes tvorí viac ako 21 percent celosvetových výdavkov na obranu, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo len 17 percent.
Čo z toho vyplýva pre Slovákov?
Slovensko je súčasťou tohto diania v oboch smeroch, teda ako v smere rastu, tak aj v smere štrukturálnych výziev. Na jednej strane profitujeme z relatívne silnej domácej spotreby, rastu miezd a štrukturálnych fondov EÚ. Na druhej strane čelíme presne tým problémom, na ktoré wiiw upozorňuje, teda rýchlo rastúce mzdové náklady, spomaľujúce priame zahraničné investície a rastúca konkurencia čínskych výrobcov na európskom trhu.
